Proklos (filozof)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Proklos (* 8. február 412, Konštantínopol, † 17. apríl 487) bol grécky filozof, vedúci Akadémie v Aténach. Systematizoval a rozšíril novoplatónske učenie o emanácii.

Filozofia sa môže k najvyššiemu princípu približovať iba via negationis, pretože ono najvyššie sa nedá postihnúť nijakým tradičným určením, ako jednota, príčina, dobro, bytie atď. Z najvyššieho princípu emanuje (vyžaruje) ostatná skutočnosť vo forme henád [Proklos]. Z prabytia vznikajú henády ako božstvá, ktoré sú spájajúcimi ohnivkami medzi prajednom a ďalej sa vytvárajúcimi vecami, z henád emanujú duchovné entity, dostupné len rozumovému poznaniu, z nich súcna zmyslové a nakoniec bytosti prostredné, dostupné rozumu i zmyslom. Každý z týchto emanačných stupňov má ešte ďalšie stupne v hierarchii čiastkových emanácií. Všetko, čo vyplýva z týchto emanácií, je dobré, dobrá je aj hmota, ale zdrojom zla je nerozoznanie toho, čo je božské v hmote. Preto sa celá etika obmedzuje na schopnosť jasného spoznávania božského činiteľa vo svete i v ľudskom živote a na schopnosť návratu do zjednotenia sa s prabytím. Toto zjednotenie sa má uskutočniť cez lásku, poznávanie pravdy, pripútanie sa ku kráse, vnikanie do podstaty bytia a ničím neskalené vízie toho, čo nemožno dosiahnuť diskurzívnym poznaním, ale len bezprostredným nazeraním v extáze.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.