Prokop Holý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prokop Holý

Prokop Holý, nazývaný Veľký (* asi 1380 - † 30. máj 1434, Lipany) bol husitský radikálny kňaz, politik a vojvodca, ktorý po smrti Jána Žižku viedol husitské poľné vojská.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo staromestského mešťanského prostredia. Jeho matka skoro ovdovela a chlapca adoptoval jeho strýko pán Jan de Aquis alebo Jan z Cách, jeden z najbohatších patricijov v českej metropole a majiteľ hradu Jenštejn v rokoch 14081414, kde mladý chlapec prežil svoje detstvo.

Zámožný pán Ján poskytol synovcovi vynikajúce vzdelanie, a možno ešte viac urobil pre neho tým, že ho niekoľkokrát vzal so sebou na obchodné cesty. Mladík tak poznal kus sveta. Dostal sa do Francúzska, Španielska, Talianska, dokonca vraj až k božiemu hrobu do Jeruzalema. Univerzitné štúdiá a vysvätenie na kňaza rovnako ako rodové zväzky mu zaisťovali sľubnú dráhu. Bol pri zrode husitskej revolúcie v Prahe, spoločne s Žižkom odišiel do Plzne a potom do vznikajúceho Tábora. Patril od počiatku k stúpencom radikálneho smeru, dokonca bol obviňovaný z pikartstva, ale na sklonku roku 1420 sa s pikartmi] rozišiel a od tej doby zastával umiernenejšiu táborskú líniu.

Od roku 1426 sa stal vedúcim politikom táborskej strany a duchovným vodcom táborskej poľnej obce. V spolupráci so sirotským a pražským zväzom sa mu podarilo dostať väčšinu Čiech pod husitskú kontrolu. Kombináciou diplomatického a vojenského nátlaku (úspešné výpravy do Uhorska, nemeckých a rakúskych oblastí, Sliezska a Lužicka) sa snažil prinútiť západných kresťanov k jednaniu o husitskom programe. V januári až apríli 1433 stál na čele husitskej delegácie na bazilejskom koncile, v septembri roku 1433 bol odvolaný z vedenia táborskej poľnej obce, na jar 1434 sa vrátil do funkcie. Zahynul v bitke pri Lipanoch 30. mája 1434 na strane husitských radikálov.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Bol síce výborným vojvodcom, sám ale zdôrazňoval, že ako kňaz nikdy vlastnou rukou nezabil človeka. Nenosil zbrane a nikdy osobne nebojoval, iba velil. Od ostatných táborských kazateľov, ktorí v snahe podobať sa prvým apoštolom nosili brady, sa líšil tým, že sa holil – odtiaľ prezývka Holý.

Prokop stál na čele husitských húfov nie ako vrchný hajtman, ale vo funkcií voleného „správcu“ či „veliteľa“ vojsk. Osobne bol považovaný za neporaziteľného, v priebehu svojho života osobne utrpel iba jednu vážnu porážku – v bitke pri Lipanoch, kde padol.

Prokopovi Holému sa podarilo vytvoriť z táborského a sirotského bratstva jednotnú silu, s ktorou prešiel do protiútoku. Jeho tzv. spanilé jazdy mali pre vývoj husitstva veľký význam. Predovšetkým preniesli vojnu mimo územia vlastných Čiech, a zamedzili tak ich plieneniu, ďalej propagovali husitské myšlienky v cudzích zemiach, ktorých obyvatelia mali o hnutí často veľmi skreslené predstavy, ale boli aj zdrojom koristi, ktorá slúžila na materiálne zaistenie vojakov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]