Propus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Propus

Propus ako najjasnejšia hviezda na okraji snímky
na zábere v infračervenom spektre
Pozorovacie dáta
Epocha 2000,0
Súhvezdie Blíženci
Rektascenzia 06h 15m 23s
Deklinácia 22° 30′ 21″Súradnice: Hviezdna mapa 06h 15m 23s; 22° 30′ 21″
Zdanlivá magnitúda (V) 3,31
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)+18 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: ? mas/r
Dek.: ? mas/r
Paralaxa (π)9.34 ± 2.74 mas
Vzdialenosťpribližne 300 ly
(približne 110 pc)
Absolútna magnitúda (MV)?
Iné označenia
SAO 78135, GSC 1877:1716, HIP 29655, PPM 95649, HD 42995, B+22 1241 Flamsteed-Bayer: 7 (éta) Geminorum

Propus (Praepes, alebo Tejat Prior, „predná noha“) alebo Eta Geminorum (η Gem/η Geminorum) je hviezda v súhvezdí Blíženci. Je to červený obor s povrchovou teplotou približne 3 600°C a žiarivosťou 2 000-krát väčšou ako žiarivosť Slnka, trojhviezda a premenná hviezda.

Už pri pohľade cez triéder je nápadne červená. Vzhľadom na teplotu a svietivosť sa odhaduje, že jej priemer je asi 130-násobne väčší ako priemer Slnka. V meraniach priemeru veľkých a chladných hviezd je však typická neistota. Inak to nie je ani v prípade hviezdy Propus, kde má hviezda rôznu veľkosť podľa toho, v akom spektre sa pozoruje. Spôsobuje to tmavý pás oxidu titaničitého v jej spektre. Amatérski astronómovia preukázali, že jasnosť Propusu vzrástla za posledné desaťročie o 0,1 magnitúdy. Hviezda má vyhorené héliové jadro a pomaly vstupuje do novej fázy. Čaká ju osud premennej hviezdy typu Mira. Propus je polopravidelná premenná, ktorý mení svoju jasnosť v perióde asi 223 – 234 dní. Toto kolísanie sa pohybuje v rozsahu 3,2 až 3,9 mag. Má rovnakú farbu ako hviezda Mí Geminorum, ktorá je vhodnou porovnávacou hviezdou.

Propus má vo vzdialenosti 1,4“ sprievodcu s magnitúdou 8,8. Vidieť ho možno len vo väčšom ďalekohľade, pretože v malom ďalekohľade je prežiarený hlavnou zložkou. Druhý sprievodca spektrálneho typu B obieha vo vzdialenosti asi 1 miliardy kilometrov od hlavnej zložky. Je ďalekohľadom nerozlíšiteľný, ale spôsobuje poklesy jasnosti hlavnej zložky každých 8,2 roka, čo je jeho obežná doba. Je obľúbeným objektom amatérskych pozorovateľov premenných hviezd.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Blíženci, s. 388.