Prostredné Jatky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prostredné Jatky
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 1 984 m n. m.
Súradnice 49°14′03″S 20°14′53″V / 49,2341°S 20,2481°V / 49.2341; 20.2481
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup nie je prístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Prostredné Jatky
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prostredné Jatky[pozn. 1] (1 984 m n. m.[1]) je skalnatý vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.[2] Nie je turisticky prístupný.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Najbližším sídlom je severne situovaný Ždiar, severozápadne ležia Podspády a Tatranská Javorina, východne Lendak a južne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredné Jatky ležia v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Zadnými (2 020 m n. m.) a Prednými Jatkami (2 012 m n. m.).[2] Severným smerom leží Žľabina (1 411 m n. m.), Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.) a Tokáreň (1 219 m n. m.), východným Skalka (1 069 m n. m.), Pálenica (1 175 m n. m.) a Bujačí vrch (1 947 m n. m.), južným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Stežky (1 530 m n. m.), Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a západným Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.), Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Zadné Jatky (2 020 m n. m.).[2] Severné svahy odvodňuje Tokárenský potok do riečky Biela, voda z južných odteká Napájadlovým potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[1] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Stolické vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Slanské vrchy, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný.[2]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O problémoch s klasifikáciou vrchu pozri v článku Hrebeň Belianskych Tatier.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  4. Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]