Prostredný hrot

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′5.9″S 20°11′39.4″V / 49.184972°S 20.194278°V
Prostredný hrot
vrch
Teryho chata II.jpg
Prostredný hrot nad Téryho chatou.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 441 m n. m.
Súradnice 49°11′5.9″S 20°11′39.4″V / 49.184972°S 20.194278°V
Najľahší výstup I, z Veľkej Studenej doliny, len s horským vodcom.
Prvovýstup E. Téry, P. Schwarz, Ján Still, S. Horvay
 - dátum 11. august 1876
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Prostredný hrot
Freemap.sk: mapa

Prostredný hrot je charakteristický a krajinársky hodnotný štít v Tatrách Je najvyšší v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. Pôsobí neprístupne, ale s horským vodcom naň môže vystúpiť aj skúsený vysokohorský turista. K hlavným problémom výstupov patrí expozícia v oblasti vrcholových hrebeňov a orientačná náročnosť.

Občas sa vyskytuje alternatívny názov „Stredohrot.“ Logické meno štítu vzniklo prekladom nemeckého „Mitte Grat“. V r. 1987 sa zrútila vežička vo východnej stene a lavína spadla až na frekventovaný turistický chodník vedúci na Téryho chatu, jedno menšie zranenie.

Obsah

Topografia [upraviť]

Prostredný hrebeň sa oddeľuje z hlavného hrebeňa v Širokej veži. V tomto hrebeni leží aj turistom dobre známe Priečne sedlo. Prostredný hrot je od Žltej veže oddelený sedlom za Prostredným. Má nižší severozápadný vrchol Malý hrot. Na juhovýchode hrebeň klesá na sedlo pred Prostredným.

Malý Hrot má v juhozápadnej stene (nad Veľkou Studenou dolinou) výrazné platne, hladké, kolmé, miestami až previsnuté. Horolezecky je významná aj samostatná veža v masíve – Žltá stena – nad Téryho chatou.

Pár zaujímavých výstupov [upraviť]

Malý hrot a jeho platne:

  • 1953 - Prvovýstup cez pravé rebro, F. Kele st. a ml., IV.
  • 1962 - Prvovýstup Cesta cez platne, P. Pochylý a P. Ballay, V+ A2.
  • 1962 - Prvovýstup „Cez zárez,“ F. Skopík, O. Vitek, VI A2.

K najťažším patrí cesta Koršala – Šedivý, dnes VII+/VIII-.

Galéria [upraviť]

Referencie [upraviť]

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.
  • M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport Bratislava 1980.

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]