Protirečenie
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Protirečenie je
- tvrdenie obsahujúce vzájomne si odporujúce myšlienky
- rozpor
- vzájomné pôsobenie protikladov
- črta prejavujúca sa tým, že predmet alebo jav obsahuje stránky, tendencie, ktoré navzájom súvisia a súčasne sú v protiklade, proti sebe bojujú, napr. že predmet má svoju kladnú a zápornú stránku, svoju minulosť a budúcnosť.
Podľa Hegela je protirečenie prípustné len v tom zmysle, že sa pri ňom nemožno zastaviť; nevyhnutný je pohyb vpred.