Pružinskovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pružinskí)

Pružinskovci alebo Pružinskíšľachtický rod, ktorý vznikol v 12. storočí manželským spojením rodu Rawa a rodu Prussenszkí, ktorého potomkovia sa usadili aj na Slovensku a odvtedy spoluvytvárajú jeho dejiny.

Vznik rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod rodu je možné doložiť v staročeskom veľmožskom rode Vršovcov, ktorý bol známy už v 10. stor. za vlády českého kniežaťa Boleslava II. (967-999). Tomu sa podarilo prvýkrát spojiť vládu nad českými zemami, potlačením rodov ostatných kmeňových kniežat do postavenia veľmožov, podrobených vojvodovej moci. Po smrti Vratislava II. (1061-1092), prvého českého kráľa, ktorý obdržal tento titul len pre svoju osobu - nededične, došlo medzi členmi rodu přemyslovcov a inými velmožskými rodmi k početným sporom o vojvodský stolec. Aby čelil ich moci, dal vojvoda Svätopluk Olomoucký v roku 1108 vyvraždiť rod Vršovcov. Členov tohto rodu, ktorí sa zachránili útekom do Poľska, prijal knieža Boleslav III. Krivoústy (1102-1138) a daroval im územie v Sandomierskej oblasti. Nové meno rod získal podľa obce Pruszyňa v zemi lukowskej, ktorú zdedili po rytierskom rode Zgrajow v roku 1198. Starý rodový erb Rawa (Rawicz, Ursyn, Ursowic, Panna na medvedi, Miedźwioda, Niedźwieda, Rawita), ktorý má pôvod v anglickom Kente, potomkovia Vršovcov naďalej používali aj v Poľsku. Ku samotnému vzniku rodu došlo, keď si Wlodzimierz Pruszynskí erbu Zgraja zobral za manželku členku rodu Rawa a prijal jej erb Rawicz (Panna na medvedi). Ona prijala jeho meno Pruszynskí erbu Zgraja.

Príchod na Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Potomkovia tohto rodu sa dostali do Uhorska, na dnešné územie Slovenska, za vlády kráľa Bela IV. (1235-1270) na vyplienené územie po tatárskom vpáde (1241-1242) do údolia rieky Váh prichádzajú nemeckí kolonisti, najmä zo severného Nemecka. Týmto prúdom pravdepodobne prišli z Poľska aj Pruszyňskí (Prussyňskí) s erbom Rawa. Kráľ pridelil usadlíkom pozemky, ktorých sa stali dedičnými držiteľmi. Kolonistov priviedol lokátor, ktorý rozmeral pozemky, založil osadu a stal sa richtárom, ponechal si tiež najväčší majetok, bol sudcom, mohol vlastniť krčmu, mlyn ap. Takýto richtári - šoltýsi boli dedične Prussenszkí v obci Pružina, ktorú založili a dali jej meno. Písomne to dokazuje kronika obce kde sa uvádza: „už v čase pred polovicou 13. stor. sa z kráľovského majetku vydeľovali celky, ktoré získavali drobní šľachtici - zemania, takto aj Pružina prechádza do vlastníctva zemianskych rodín Pružinských a Lieskovských." Názov usadlosti Prusina/Prussina je dostatočným dôkazom, že je odvodený od mena Prussynskí a nie ako je bežnejšie zvykom, že šlachtic si odvodzuje priezvisko od lokality, ktorú dostáva donačnou listinou. Z tohto obdobia nie je známa nová donačná listina vydaná uhorským kráľom. Pružinu zrejme potomok rodu vlastní ako poľský šľachtic s erbom Panna na medvedi.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. M. Pružinská Litavská: Údaje o rode Pružinskom a ich usídlenie sa na Slovensku, 2012

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PRUŽINSKÝ. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 193 – 194.
  • PRUŽINSKÝ. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 108 – 109.