Psík medvedíkovitý
| Psík medvedíkovitý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Nyctereutes procyonoides Gray, 1834 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: medvedíkovec hôrny |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie – červenou farbou introdukcia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Psík medvedíkovitý alebo medvedíkovec hôrny (lat. Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae).
Obsah |
Výskyt [upraviť]
Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ.Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.[1]
Vzhľad [upraviť]
Tento psík je stavbou tela podobný jazvecovi.Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Dlhá strapatá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku.Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený.
Spôsob života [upraviť]
Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 percent, nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Nevie štekať.
Potrava a spôsob obživy [upraviť]
Potravu si psík medvedíkovitý hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehoch. Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby.[2]
Rozmnožovanie [upraviť]
Párenie prebieha skoro na jar, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Po deviatich týždňoch samica vrhá 5 – 8 mláďat, ktoré nadobúdajú zrak a sluch asi po 14-tich týždňoch. Mláďatá pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa 10 – 12 rokov.
Početnosť [upraviť]
V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách (vrátane Českej republiky) je vedený ako invázny druh. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov.[1][2]
Galéria [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ a b "Privandrovalec z východu. pub. 25.03.2010 vyd. 13.01.2012 Dostupné online
- ↑ a b "Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). vyd. 13.01.2012 Dostupné online
Literatúra [upraviť]
- MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psík medvedíkovitý
Wikidruhy ponúka informácie na tému Psík medvedíkovitý