Pstruh dúhový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pstruh dúhový
Oncorhynchus mykiss mid res 150dpi.jpg
Trieda (classis) lúčoplutvovce Actinopterygii
Nadrad (superordo) Protacanthopterygii
Rad (ordo) Lososotvaré Salmoniformes
Čeľaď (familia) lososovité Salmonidae
Rod (genus) Oncorhynchus
Druh (species) Pstruh dúhový Oncorhynchus mykiss
Vedecký názov
Oncorhynchus mykiss
Walbaum, 1792
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je sladkovodná ryba z čeľade lososovité, ktorá žije v riekach Ázie a Severnej Ameriky, ktoré odtekajú do Tichého oceánu. Jej anadromná verzia, pstruh americký sa vracia do sladkých vôd k treniu po dvoch či troch rokoch strávených na mori.

Pstruh dúhový sa pre potravu či rybárstvo rozšíril do najmenej štyridsaťpäť krajín sveta a na všetky kontinenty okrem Antarktídy. V niektorých oblastiach, kam patrí Južná Európa, Južná Amerika a Austrália, má negatívny vplyv na pôvodné druhy, ktoré buď napadá, alebo im preberá potravu, alebo prenáša choroby (napr. Myxosoma cerebralis) alebo sa krížia s príbuznými druhmi, ktoré sa vyskytujú tiež na západe Severnej Ameriky.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Druh pomenoval v roku 1792 Nemec Johann Julius Walbaum podľa kamčatských vzorov písma. V roku 1836 ho Richardson pomenoval Salmo gairdneri a v roku 1855 vymyslel WP Gibbons meno Salmo irídia, ktoré bolo neskôr opravené na Salmo irideus. Všetky tieto mená boli ale neskôr zrušené, pretože bolo rozhodnuté, že Walbaumovo označenie presnejšie vystihuje druh. Neskoršie DNA testy zistili, že je pstruh dúhový viac príbuzný pacifickými pstruhom ako pstruhom všeobecným potočným alebo lososom obyčajným, a tak bol zmenený jeho rod na Oncorhynchus a celé meno na Oncorhynchus mykiss.

Zatiaľ čo predchádzajúci prídomok iridia zodpovedá v latinčine názvu dúhový, názov mykiss pochádza z kamčatského miestneho názvu mykiža. Walbaum pomenoval všetky druhy miestnymi názvami.

Anadromná verzia, ktorá trávi väčšinu svojho života v oceáne, má v Severnej Amerike názov steelhead, v Austrálii ocean Trout, kým v češtine (slovenčine?) existuje označenie pstruh americký.

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruhy americkí sú rovnako ako lososy anadromné, čo znamená, že sa z oceánu vracajú k svojim rodiskám, kde sa trú. Podobne ako losos obyčajný, aj pstruh americký je iteroparný (polykarpický) – môže sa trieť viackrát za život, čo u ostatných rýb rodu Oncorhynchus neplatí. Poter pstruha amerického zostáva v rieke ešte asi rok, než odpláva do slaných vôd, zatiaľ čo lososy obyčajné tam smerujú hneď po narodení. V rôznych ročných obdobiach migrujú rôzne skupinky pstruhov. Niektorí migrujú v lete, t. j. medzi májom a októbrom, ešte než ich reproduktívne orgány dospejú, čo sa stáva práve pri migrácii v sladkej vode. V lete migruje väčšina jedincov žijúcich v rieke Columbii. Zvyšok pstruhov amerických migruje v zime, až potom, čo ich rozmnožovacie orgány dospejú, medzi novembrom a aprílom. Maximálna nameraná dĺžka života pstruha dúhového je jedenásť rokov.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruhy dúhové sú predátori s rozmanitou potravou, jedia takmer všetko, čo sa k nim dostane. Ich povesť vyberavých rýb je iba legendou, nie sú ale toľko rybožravé ako pstruhy obyčajné potočný alebo sivone a vystačia si s hmyzom, rybími vajcami, menšími rybami (do tretiny ich vlastnej dĺžky) a rakmi, spoločne s ďalšími kôrovcami. Niektoré jedince žijúce v jazerách môžu dokonca jesť planktón. V tečúcich vodách, kde žijú lososy, potom jedia rôzne rybie vajcia, vrátane vajec lososov, ostatných pstruhov dúhových, potery, alebo zvyšky zdochliny.

Dĺžka a hmotnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Keď pstruhy rastú, tak sa predlžujú a naberajú hmotnosť. Vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou nie je lineárny a je vyjadrený vzorcom WW = cLb. W. W je hmotnosť v librách, L je dĺžka v palcoch, b je 2,99 pre ryby v stojatých vodách a 3,02 pre ryby v tečúcich vodách, zatiaľ čo c je 0,00042 pre ryby v stojatých vodách a 0,00037 pre ryby v tečúcich vodách. To znamená, že pstruh dúhový, ktorý žije v stojatých vodách a meria 46 centimetrov, váži približne 1 kilogram.

Hrozby a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia pstruha amerického sa kvôli vplyvom ľudskej činnosti i prírody znížila. Dve evolučne významné jednotky (ESU) na západnom pobreží USA (v južnej Kalifornii a na hornom toku rieky Columbie) patria medzi ohrozené druhy a ďalších osem medzi všeobecne ohrozené druhy. National Marine Fisheries Service (NMFS) ponúka na svojej stránke detailný popis hrozieb. Ohrozená juhokalifornská jednotka sa nachádza južne od mysu Point Conception a medzi jej hlavné hrozby patria priehrady, betónové kanály, znečistenie vody, čerpanie podzemnej vody, mestské tepelné ostrovy a ďalšie produkty urbanizácie.

Pstruhy dúhové ohrozuje choroba yersinióza, ktorá sa prejavuje krvácaním úst, plutiev a očí. Choroba nie je prenosná na človeka.

NMFS identifikoval vo Washingtone, Oregone a Kalifornii 15 oblastí výskytu, ktoré nazval oblasťami odlišných populácií. Jedenásť z týchto oblastí je zapísaných medzi ohrozenými druhmi a jedna z nich, na oregonskom pobreží, je dotknutým druhom, kam patrí pretože o nej nemá úrad k dispozícii dosť informácií, aby ju mohol s istotou zaradiť medzi ohrozené druhy.

Pstruh dúhový a jeho poddruhy sú schválenými indikátormi pre akútne testovanie toxicity vo vode.

V roku 2010 predpokladá liaheň oregonského ministerstva pre rybárčenie a divokú zver zdvojnásobiť svoju produkciu z roku 2009, ktorá bola zase o šesťdesiat percent väčšia než tá v roku 2008. Tieto desiatky tisícov mladých rýb budú vypustené na dolných tokoch riek, aby mohli dospieť vo vodách Tichého oceánu.

V roku 2010 denník Los Angeles Times informoval o tom, že ulitník Potamopyrgus antipodarum zamoril vody výskytu pstruha dúhového v horách svätej Moniky. Podľa článku sa populácia Potamopyrgusa rozšírila z Medea Creeku v Agoura Hills do ďalších tridsiatich tokov v okolí za štyri roky. Podľa výskumu sa takýto rozmach populácie uskutočnil, pretože mäkkýše cestovali na výbave rôznych dodávateľov a dobrovoľníkov.

Liahne sú veľkým ekologickým rizikom pre divoké populácie pstruha amerického, pretože pstruhy z liahní sú typicky väčšie ako divé pstruhy a odsunujú mladé divoké pstruhy z ich optimálneho prostredia, čím im berú väčšie šance na prežitie.

Vzťah k človeku[upraviť | upraviť zdroj]

Rybárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pstruh dúhový a americký sú cenenými rybami na rybárčenie aj jedlo. Obvyklých je hneď niekoľko metód rybárčenie. Pstruhy dúhové sú populárnym terčom pre muškárov, môžu sa ale tiež loviť pomocou spinnerbaitov, vnadidiel a woblerov, alebo pomocou živých návnad, ako sú máloštetinavce alebo čerebľe. Medzinárodná rybárska asociácia IGFA považuje za rekord takmer 22 kilogramov ťažkého pstruha, ktorého ulovil Sean Konrad na brehu Saskatchewanského Diefenbakerovho jazera v septembri 2009.

Liahne a rybníky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá liaheň pstruhov dúhových bola otvorená v roku 1870 na San Leandro Creeku, prítoku zálivu sv. Františka. Produkcia začala o rok neskôr a liahli sa tu ako pstruhy dúhové, tak pstruhy americké. V roku 1875 prebehol ich prvý vývoz, do newyorskej Caledonie, o rok neskôr potom do Michiganského Northville. V roku 1877 začala ďalšia liaheň na Campbell Creeku, prítoku rieky McCloud neďaleko hory Mount Shasta. Čistý pstruh dúhový sa tu však zmiešal s poddruhom pstruhom dúhovým Stonovým.

Rybníky so pstruhmi dúhovými sú rozšírené v mnohých krajinách sveta. Od päťdesiatych rokoch produkcia rastie, najmä v Európe, ale nedávno aj v Čile. V roku 2007 bolo po celom svete vyrobených viac ako 604 tisíc ton pstruha obyčajného s cenou cca 2,5 miliardy amerických dolárov. Najväčším producentom je Čile. Tam, rovnako ako v Nórsku, sú pstruhy chované v slanej vode a tiež bývajú exportované. Produkcia pre tuzemský trh stúpla predovšetkým v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Dánsku a Španielsku, medzi ďalších veľkých výrobcov patria Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Irán.

Na pobreží Puget Sound, na washingtonskom pobreží Tichého oceánu a na prítokoch rieky Columbie existujú indiánske rybárskej oblasti pstruha amerického.

Vyšľachtené formy[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z farebných mutácií pstruha dúhového je pstruh dúhový zlatý (Oncorhynchus mykiss aguabonita), ktorý má predovšetkým žltkastú farbu, nemá typické zelené a hnedé polia, ale zostal mu červený pruh uprostred tela. Pstruh dúhový palominový je potom krížencom normálneho pstruha dúhového a zlatej mutácie.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V západných kuchyniach je pstruh dúhový obľúbeným jedlom a loví sa tak divoký aj rybničný. Má jemné mäso a miernu chuť, ale niektoré pstruhy z rybníkov alebo jazier majú hrubšiu chuť, ktorá nechutí každému. Mnoho zákazníkov si teda radšej overí zdroj ryby, než ju kúpi. Najlepšie sú divoké pstruhy, ktorých potrava sa skladá z kôrovcov, hmyzu a rakov. Tmavočervené až oranžové mäso znamená, že ide buď o anadromné verzie pstruha dúhového (pstruh americký), alebo že ide o nedivokého pstruha, ktorého kŕmili potravou s vysokým obsahom astaxantínu. Mäso pstruha amerického má rovnakú farbu ako lososové mäso a je chutnejšie ako mäso pstruha dúhového.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi poddruhy patria (výber):

  • Oncorhynchus mykiss gairdnerii (Richardson, 1836) – vo Washingtone, Idahu a Montane
  • Oncorhynchus mykiss irideus var. beardsleei (Jordan, 1896) – endemit z Lake Crescent vo Washingtone
  • Oncorhynchus mykiss newberrii (Girard, 1859)Kalifornia, juhovýchod Oregonu, niektoré časti Nevady
  • Oncorhynchus mykiss nelsoni (Evermann, 1908) – juhozápad USA
  • Oncorhynchus mykiss aquilarum (Snyder, 1917) – endemit z Eagle Lake v Kalifornii
  • Oncorhynchus mykiss aguabonita (Jordan, 1892)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pstruh duhový na českej Wikipédii a Rainbow trout na anglickej Wikipédii.