Výtrusné cievnaté rastliny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pteridophytina)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Praslička lesná (Equisetum sylvaticum)

Výtrusné cievnaté rastliny (lat. Pteridophyta alebo Pteridophytina) alebo papraďorasty je súhrnné označenie niekoľkých taxónov (oddelení, alebo po staršom tried) výtrusných rastlín. Telo papraďorastov je už rozlíšené (diferencované) na dve základné časti - koreň a výhonok. Patria teda medzi vyššie (cievnaté) rastliny (Cormobionta, Tracheophyta).

Sú to nekvitnúce rastliny, ktoré sa rozmnožujú haplodidnými výtrusmi (spórami). Tie dozrievajú v sporangiách - výtrusniciach. Podľa typu výtrusníc možno rozdeliť papraďorasty na

  • eusporangiálne - stena výtrusnice je tvorená minimálne dvoma vrstvami buniek. Patria sem plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta), psiloty (Psilotopsida), a 2 čeľade papradí (Polypodiophyta).
  • leptosporangiálne - výtrusnica je tvorená len 1 vrstvou buniek a má tzv. stopôčku. Patrií sem väčšina papradí.

Z výtrusov vyrastá stielkatý prvorast – protálium. Ten je, tak ako aj výtrus, haploidný (má iba 1 chromozómovú sadu) a predstavuje teda gametofyt. Na gametofyte sa vytvoria pohlavné orgány – samcie plemennícky (anterídiá) a samicie zárodocníky (archegóniá). V nich vznikajú pohlavné bunky, samičia oosféra a samčie sprematozoidy. Po oplodnení vzniká embryo, z ktorého vyrastá vlastná rastlina papradorastov s výtrusnicami. Táto predstavuje nepohlavnú generáciu – sporofyt. Sporofyt je dominantný nad gametofytom, hoci v niektorých prípadoch je schopný samostatného života nezávislého na gametofyte. Dominanciou sporofytu a pravými vodivými pletivami sa papraďorasty odlišujú od machorastov.

Parpaďorasty sú veľmi starou skupinou. Ich najstaršie fosílie pochádzajú zo silúru. Najväčšie rozšírenie dosiahli v karbóne a perme, kedy existovali aj ich stromovité formy (v súčasnosti už vyhynuté). Z ich zvyškov vznikli fosílne palivá ako je uhlie, ropa či zemný plyn.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]