Pterosauria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pterosauria
Pteranodon
Pteranodon
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Rad (ordo) Pterosauria
Vedecký názov
Pterosauria
Kaup, 1834
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pterosauria alebo Pterosauromorpha je taxón vymretých lietavých plazov, ktoré sa vyskytovali počas mezozoika (konkrétne od vrchného triasu do konca kriedy, teda pred 230 až 65 miliónmi rokov). Zástupcovia tejto skupiny, pterosaury (niekedy nazývané „vtákojaštery“, hoci s vtákmi neboli bližšie príbuzné) predstavovali prvé aktívne lietajúce stavovce a boli až do spodnej kriedy dominantné lietajúce živočíchy. Začiatkom kriedy ich začali postupne vytláčať vtáky.

Pterosaury bývajú niekedy mylne zahrňované medzi dinosaury, v skutočnosti sú spoločne s krokodílmi iba ich sesterskou vývojovou skupinou. Napriek tomu bývajú laickou verejnosťou stále často považované za dinosaurov.

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia krídel Quetzalcoatla v porovnaní s krídlami Albatrosa sťahovavého a Kondora veľkého

Pterosaury mali podlhovasté hlavy s relatívne veľkým mozgom, útle trupy, duté kosti pre zmenšenie hmotnosti, dlhé predné končatiny a krátke zadné končatiny. Na mimoriadne predĺžený štvrtý prst predných končatín sa im upínala kožená blana tiahnúca sa od stehna zadnej končatiny. Táto kožená blana tvorila krídlo a bola vystužená svalmi a spevňujúcimi vláknami. Krídlo pterosaurov bolo viac zraniteľné než krídlo vtákov. Po pretrhnutí blany sa len zriedka zahojilo, pričom jej poškodenie znamenalo stratu schopnosti letu, následne schopnosti lovu, a tak smrť pre jej majiteľa.

Rekonštrukcia vzhľadu rodu Sordes so srstnatým pokryvom tela

Viaceré dobre zachované skameneliny nasvedčujú existenciu srsti podobnej telesnej pokrývky tela pterosaurov, ktorá slúžila na udržanie stálej telesnej teploty. Niektoré štúdie však tvrdia, že v skutočnosti išlo len o časti koženej blany a nie o „srsť“. Ak išlo naozaj o štruktúry podobné srsti, mohli byť homologické s podobnými štruktúrami dinosaurov (u ktorých „srsť“ vlastne predstavovala primitívne perie).

Na niektorých dobre zachovaných skamenelinách sa zachovali aj dlhé mäkké tkanivá, tvoriace akýsi hrebeň, tiahnúci sa na hlave, nezriedka aj chrbte pterosaurov. Takýto hrebeň býval u vyspelých druhov vystužený kosteným hrebeňom (ktorý predstavoval dlhú dobu jedinú známu formu hrebeňov u pterosaurov).

Hrebene[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázok pterosaura rodu Nyctosaurus s vyobrazeným kosteným hrebeňom, na ktorý sa upínalo ďalšie tkanivo.
Rekonštrukcia hrebeňov troch tapejaridov. Zhora dole: Tapejara wellnhoferi, „Tapejara“ navigans, Tupandactylus imperator

Mnohé rody veľkých pterosaurov mali na hlavách rôzne kostené hrebene. Tieto útvary mali samce väčšie ako samice a počas obdobia párenia sa im mohli pestro sfarbiť. Mäkké tkanivá, tvoriace súčasť týchto hrebeňov, spôsobili, že dosiahli veľmi veľkých rozmerov. Spodnokriedový Tapejara (5 m. rozpätie krídel) mal napríklad krátku lebku, no veľmi vysoký kostený hrebeň. Quetzalcoatlus (Severná Amerika) spred 70 až 65 miliónmi rokov mal rozpätie krídel až 11 m., no len malý kostený hrebeň. Po jeho boku žijúci Pteranodon s rozpätím 7 až 10 m. mal hrebeň veľmi dlhý a výrazný. Kým oba spomenuté rody mali hrebene v zadnej časti lebky, po celom svete rozšírený spodnokriedový Ornithocheirus (rozpätie do 12 m.) ho mal v prednej časti čeľustí vo forme polkruhového rohu. V rovnakom čase žijúci Dsungaripterus (nájdený v Ázii) mal rozpätie krídel „len“ tri metre, zato však disponoval unikátnym hrebeňom.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba tela a pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodoné fosílne stopy azhdarchidných pterosaurov druhu Haenamichnus uhangriensis.

U pterosaurov sú kĺbové jamky bedrovej kosti orientované smerom mierne nahor a hlavice stehennej kosti smerujú len mierne dovnútra, čo naznačuje, že pterosaury mali polo-vztýčený postoj.

Dlho sa diskutovalo, či pterosaury boli dvojnožci alebo štvornožci. V roku 1980, paleontológ Kevin Padian naznačil, že menšie pterosaury s dlhšími zadnými končatinami ako Dimorphodon mohli chodiť po dvoch podobným spôsobom ako dnešné vtáky rodu Geococcyx z čeľade kukučkovité.[1] Avšak, veľký počet nedávno nájdených pterosaurích stôp s výraznou štvorprstou zadnou nohou a trojprstou prednou nohou, naznačuje, že pterosaury sa pohybovali na všetkých štyroch.[2][3] Na rozdiel od väčšiny stavovcov, ktorý chodia po špičkách, fosílne stopy ukazujú, že pterosaury došľapovali celým chodidlom, v spôsobe podobnom u ľudí a medveďov. Stopy azhdarchidov ukazujú, že prinajmenšom niektorí pterosaury šli viacmenej vzpriameným, než rozľahlým držaním tela.[4]

Fosílne stopy ukazujú, že pterosaury ako Quetzalcoatlus northropi boli štvornožci.

Hoci sa tradične pohybom po zemi predstavujú ako nemotorný a ťažkopádny, anatómia aspoň niektorých pterosaurov (predovšetkým pterodactyloidov) naznačuje, že boli schopní chodiť a bežať.[5] Kosti prednej končatiny azhdarchidov a ornithocheiridov boli neobvykle dlhé v porovnaní s inými pterosaurami, najmä záprstné kosti boli obzvlášť pretiahnuté. Na druhej strane, zadné končatiny, neboli stavané na rýchlosť, ale boli dlhé v porovnaní s väčšinou pterosaurov, a dovoľovali dlhú dĺžku kroku. Kým azhdarchidné pterosaury pravdepodobne nemohli bežať, boli svojou chôdzou pomerne rýchle a energeticky úsporné.[4]

Relatívna veľkosť rúk a nôh u pterosaurov (v porovnaní s modernými zvieratami, ako sú vtáky), môže naznačovať, aký druh životného štýlu pterosaury viedli na zemi. Azhdarchidné pterosaury mali relatívne malé nohy v porovnaní s ich telesnou veľkosťou a dĺžkou kroku. To naznačuje, že boli lepšie prispôsobené na chôdzu po suchej, pomerne pevnej zemi. Pteranodon mal o niečo väčšie nohy (47% dĺžka holennej kosti), zatiaľ čo ctenochasmatoidy mali veľmi veľké nohy (69% dĺžka holennej kosti Pterodactyla, 84% Pterodaustra). Tie boli skôr prispôsobené na chôdzu v mäkkej bahnitej pôde, podobne ako moderné brodiace vtáky.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Anhanguera loviaci ryby

Tvar zobákov vypovedá o tom, že pterosaury boli mäsožravce, živiace sa rôznymi živočíchmi, od hmyzu až po rybu alebo zdochliny. Skoršie dlhochvosté pterosaury žili väčšinou blízko pobreží alebo iných väčších vodách a kŕmili sa hlavne rybami a kalmárami. Ich zobáky boli plné ostrývh, tenkých zubov, ktoré by mohli zachytiť nad hladinou vody klzkú rybu. Následné malé pterosaury zrejme lovili hmyz. Dá sa predpokladať, že väčšie druhy neboli aktívni lovci, a rovnako ako dnešné kondory, živili sa zdochlinami. Boli tiež vysoko špecializované ako napríklad pterodaustro z Južnej Ameriky, ktorý mal veľmi dlhý zobák a tenké zuby. Tieto zuby smerovali dohora podobne ako štetinky na zubnej kefke. Nimi zrejme filtroval morskú vodu a riasy bohaté na mäkkýše.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pterosaury boli rovnako ako všetky archosaury vajcorodnými zvieratami. Paleontológovia sa domnievajú, že pterosaury znášali vajcia pretože na to, aby samičky rodili živé mláďata mali príliš úzku panvu. Čerstvo vyliahnuté mláďatá asi vyzerali ako zdrobneniny svojích rodičov s kratšími zobákmi a krídlami. V severovýchodnej čínskej provincii Liao-ning sa podarilo objaviť zachované fosílne embryo zo spodnej kriedy staré asi 121 miliónov rokov. Dobre zachované vajce je iba o čosi menšie od kuracieho a je zachované v plnom rozsahu pretože sa embryo nevyliahlo. Pravdepodobne nastala akási prírodna katastrofa vďaka ktorej sa vajce tak dobre zachovalo. Veľmi dobre zachovalá kostra a viditeľné kosti ramien, hrudníka a výrazný pretiahnutý štvrtý prst jasne ukazujú, že je to potomok pterosaura. Embryo malo veľmi dobre rozvinuté krídla, ktoré môžu naznačovať, že malý pterosaurus krátko po vyliahnutí bol schopný nezávisleho letu. Je tiež isté, že bol schopný sa sám nakŕmiť bez akejkoľvek pomoci svojich rodičov.

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Pterosaury si podmanili nielen pobrežia, ale aj pozemské lesy, hory či dokonca púšte. Asi ako moderné morské vtáky sa zhromaždovali vo veľkých kŕdľoch vďaka čomu vytvorili väčšie kolónie. Takýto pohľad je nielen teoreticky, ale je založený na náleze v púšti Atacama v Čile, kde sa na veľmi malej ploche našli pozostatky mnohých malých pterosaurov.

Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé pterosaury neskorej vrchnej kriedy dosahovali značných rozmerov, s rozpätím krídel dosahujúcim až 11 prípadne 12 metrov (Quetzalcoatlus zo Severnej Ameriky, prípadne o niečo väčší, no slabo známy Hatzegopteryx z Rumunska). Niektoré skromné spodnokriedové pozostatky nájdené v Mexiku však naznačujú existenciu pterosaurov s rozpätím až okolo 18 metrov.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vývojovo primitívny pterosaurus rodu Preondactylus
Vývojovo primitívny Sharovipteryx

Vo všeobecnosti sa uvádza, že Pterosauria je sesterská skupina dinosaurom (Dinosauria), pričom spolu s krokodílmi a vymretými „tekodontami“ vytvárajú skupinu Archosauria. Podľa tejto schémy pochádzajú pterosaury zo zvierat podobných malým, agilným „protodinosaurom“. Niektorí odborníci však zastávajú názor, že vtákojaštery vznikli z primitívnejších plazov zo skupiny Prolacertiformes (ktorá patrí spolu s Archosauria do Archosauromorpha), ktoré si vytvorili aj rôzne stromové formy (napr. Longisquama), prípadne druhy s koženými blanami na končatinách (Sharovipteryx).

Podľa prvej teórie by zjednodušený kladogram príbuzenstiev vtákojašterov vyzeral takto:

Podľa druhej teórie by vyzeral takto:

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične sa skupina Pterosauria delí na dve hlavné skupiny, primitívne dlhochvosté pterosaury (Rhamphorhynchoidea), hojné v triase až jure a vyspelé krátkochvosté (Pterodactyloidea), vyskytujúce sa od konca jury. Obe skupiny sa však ukázali byť neprirodzené. Dnešná klasifikácia pterosaurov vyzerá nasledovne (v zátvorkách je uvedené, či ide o dlhochvosté, alebo krátkochvosté druhy):

Rhamphorhynchus, rhamphorhynchidný pterosaurus z obdobia jury
Zhejiangopterus, azhdarchidný pterosaurus z obdobia vrchnej kriedy

Rhamhorhynchoidea[upraviť | upraviť zdroj]

Historická ilustrácia niekoľkých Rhamphorhynchov (Heinrich Harder, 1920

Rhamhorhynchoidea (Plieninger, 1901) boli dlhochvosté pterosaury a boli prvé plazy schopné prvého letu. Zjavili sa koncom obdobia triasu a svoj vrchol dosiahli v jure. Boli malé a ich prsty boli prispôsobené na lezenie. Rovnako ako pterodaktyly (Pterodactyloidea), ktoré ich nahradili, mali kožené krídla a tiež primitívnejšie funkcie ako sú veľmi ostré zuby a tenký chvost. Mnohé sa živili rybami, iné zase hmyzom. Skupina Rhamhorhynchoidea sa delí na štyri čeľade: Anurognathidae, Campylognathoididae, Dimorphodontidae a Rhamphorhynchidae.

Pterodactyloidea[upraviť | upraviť zdroj]

Pterodactyloidea (Plieninger, 1901) bola jednou z najrozšírenejších skupín pterosaurov vrchnej jury. Vyznačujú sa krátkym chvostom a niektoré čudesnými kostenými hrebeňmi. Podaktoré druhy neboli oveľa väčšie ako tučniak, iné však boli najväčšie lietajúce živočíchy aké kedy žili. Príkladom je Quetzalcoatlus, ktorý mal rozpätie krídel až 15 metrov a Arambourgiana s rozpätím krídel 13 metrov. Pterodactyloidea sa vo všeobecnosti delí do štyroch nadčeľadí: Ornithocheiroidea, Ctenochasmatoidea, Dsungaripteroidea a Azhdarchoidea.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Od triasu po juru boli veľmi úspešné dlhochvosté pterosaury loviace hmyz a ryby. Šlo o malé aktívne zvieratá s dlhým chvostom, ktorý im slúžil ako kormidlo. Na konci dlhého chvosta sa často nachádzal listu podobný útvar, zlepšujúci kormidlovacie vlastnosti chvosta. Typickým rodom tejto skupiny bol spodnojurský Dimorphodon s rozpätím krídel 1,5 m.

Koncom jury sa objavili krátkochvosté pterosaury, ktoré priebežne nahradili ich menších dlhochvostých príbuzných. Sprvu to boli tiež len menšie zvieratá, no ako sa zjavili vtáky, pterosaury začali narastať do veľkých rozmerov. Rozpätie krídel 5 a viac metrov prestalo byť zriedkavosťou. Zväčšovanie veľkosti spôsobil pravdepodobne konkurenčný tlak vtákov, s ktorými pterosaury nedokázali držať krok. Po vymretí malých foriem prežívali aspoň veľké.

Veľké krátkochvosté pterosaury neboli aktívnymi letcami, vo vzduchu len plachtili a vznášali sa vďaka stúpajúcim prúdom teplého vzduchu. Zvyčajne obývali pobrežia dokázali preletieť obrovské vzdialenosti, pričom niektoré formy preleteli počas roka trasu rovnajúcu sa rovníkovému priemeru Zeme. Počas letu aj lovili, pričom ich hlavnou potravou boli ryby. Pomerne malou formou týchto tvorov bol Pterodaustro (rozpätie krídel 1,2 m.), význačný tisíckou štetinatých zubov v mierne dohora ohnutých čeľustiach. Svoju potravu si zrejme vďaka nim filtroval z vody.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rytina pôvodného druhu P. antiquus, (Egid Verhelst II, 1784)

Prvé fosílne pozostatky pterosaura opísal taliansky prírodovedec Cosimo Collini v roku 1784. Collini sa chybne domnieval, že to bolo vodné zviera a svoje dlhé predné končatiny používalo ako pádla pri plávaní[6]. Až v roku 1801, Georges Cuvier navrhol[7], že pterosaury sú lietajúce tvory a vytvoril meno „Ptero-Dactyl“ v roku 1809 podľa fosílií najdených v Nemecku, ale vzhľadom k štandardizácii vedeckých mien sa oficiálny názov tohto rodu stal „Pterodactyl“. Od objavenia prvej fosílie pterosaura v Solnhofene v roku 1784, sa našlo dalších dvadsaťdeväť druhov pterosaurov. Jedným z najslávnejších je rod Dimorphodon z Anglicka, ktorého objavila Mary Anningová u Lyme Regis v roku 1828. Názov Pterosauria vytvoril Johann Jakob Kaup v roku 1834, hoci názov Ornithosauria (po slovensky „vtáči jašter“, Bonaparte, 1838) bolo niekedy používané v skorých literatúrach.

Mnohé z fosílií pterosaurov sú zle zachované. Ich kosti boli duté a keď sa na ne nahromadili sedimenty, sploštili sa. Tie najzachovalejšie fosílie však pochádzajú z Brazílskej Araripe Plateau.

Mnohí paleontológovia veria, že pterosaury boli prispôsobené pre aktívny let a nielen na plachtenie, ako sa spočiatku predpokladalo. Fosílie pterosaurov boli nájdené na všetkých kontinentoch a dodnes bolo popísaných najmenej 60 rodov pterosaurov od veľkosti malého vtáka do rozpätia krídiel viac ako 10 metrov.

Vymretie[upraviť | upraviť zdroj]

Pterosaury po dlhodobom znižovaní rôznorodosti a počtu druhov vymreli na konci kriedy, pred 65 miliónmi rokov, spolu s dinosaurami a inými skupinami stavovcov. Vymieranie spôsobila pravdepodobne súčinnosť viacerých negatívnych faktorov: dopad veľkého meteoritu do priestoru Mexického zálivu, globálne zmeny podnebia, silná sopečná činnosť a iné.

Kryptozoológia[upraviť | upraviť zdroj]

Už staré indiánske povesti a príbehy z Texasu hovoria o podivných lietajúcich tvoroch veľmi podobných pterosaurom. Podobné svedectvá pochádzajú aj z nedávna. Napríklad niekoľko učiteľov uvidelo ako tesne nad ich autom preletel ohromný jašter. Jedna učiteľka vraj videla jeho kosti presvitajúce v jeho blanitých krídlach. Tvor mal vraj šedivé perie. Mimo niekoľko malieb v skalách a niekoľkých svedectiev neexistujú žiadne doklady pre existenciu pterosaurov v súčasnosti. Napospol ide len o neoveriteľné a nepravdivé pozorovania alebo pozorovania veľkých vtákov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pterosaur na anglickej Wikipédii a Ptakoještěři na českej Wikipédii.
  1. Padian K.. (1983). A Functional Analysis of Flying and Walking in Pterosaurs. Paleobiology, 1983, roč. 9, č. 3, str. 218-239.
  2. Padian K.. Pterosaur Stance and Gait and the Interpretation of Trackways. Ichnos, 2003, roč. 10, č. 2-4, str. 115-126.
  3. Hwang K., Huh M., Lockley MG., Unwin DM., Wright JL.. New pterosaur tracks (Pteraichnidae) from the Late Cretaceous Uhangri Formation, southwestern Korea. Geological Magazine, 2002, roč. 139, č. 4, str. 421-435.
  4. a b c Witton MP., Naish D.. A reappraisal of azhdarchid pterosaur functional morphology and paleoecology. PLoS ONE, 2008, roč. 3, č. 5.
  5. Unwin DM.. Pterosaur tracks and the terrestrial ability of pterosaurs. Lethaia, 1997, roč. 29, str. 373-386.
  6. Collini, C A.. Sur quelques Zoolithes du Cabinet d’Histoire naturelle de S. A. S. E. Palatine & de Bavière, à Mannheim. Acta Theodoro-Palatinae Mannheim 5 Pars Physica, 1784, str. 58–103.
  7. Cuvier, G.. Extrait d’un ouvrage sur les espèces de quadrupèdes dont on a trouvé les ossemens dans l’intérieur de la terre. Journal de Physique, de Chimie et d’Histoire Naturelle, 1801, roč. 52, str. 253–267.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]