Pucov (okres Dolný Kubín)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°13′00″S 19°23′00″V / 49.216667°S 19.383333°V / 49.216667; 19.383333
Pucov
obec
Pucov.jpg
Pucov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Rieka Pucov (potok)
Nadmorská výška 573 m n. m.
Súradnice 49°13′00″S 19°23′00″V / 49.216667°S 19.383333°V / 49.216667; 19.383333
Rozloha 9,95 km² (995 ha) [1]
Obyvateľstvo 808 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 81,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1550
Starosta Ing. Metod Sojčák[3] (SDKÚ-DS, KDH, SMER)
PSČ 026 01 (pošta Dolný Kubín 1)
ŠÚJ 510017
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Pucov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pucov.ocu.sk/sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pucov je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v centrálnej časti Oravskej vrchoviny v údolí potoka Pucov. Chotár obce je značne odlesnený. Výmera obecného chotára je 995,9714 ha. Okolité svahy Oravskej vrchoviny ponúkajú vhodné podmienky na lyžiarsku turistiku. Unikátom obce Pucov je chránený prírodný útvar Pucovské zlepence v nadmorskej výške približne 610 – 700 m. Ide o nápadné skalné útvary na pravej strane hlbokej doliny, nachádzajúce sa pred vstupom do centralnej časti obce tvorené hrubozrnnými zlepencami paleogénneho veku v celkovej výmere 4,8485 ha. Skalné steny dosahujú miestami výšku až 100 m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé stopy svedčiace o pobyte človeka v miestach kde je Pucov pochádzajú z praveku. V blízkosti obce sa našli bronzové predmety z doby bronzovej. Obec bola založená až v roku 1550 počas valaskej kolonizácie. Vznikla ako osada na valaskom práve a patrila Oravskému panstvu. Názov potoka i dediny patrí do skupiny slova púť, pútec – cesta, chodník. Názov obce pochádza od mena potoka Pucov. Zmienka o potoku bole ešte predtým, ako vznikla obec. V listine kráľa Ľudovíta z roku 1369 sa povoľuje vyklčovanie lesa v okolí dnešných Leštín a uvádza sa les z oboch strán potokov „Puczo et Kolbin“. Za kuruckých vojen spustla. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, dobytkárstvom a kamenárstvom. Počas 1. ČSR bola v obci vyhňa, píla a rozvinuté tkáčstvo.

Historické objekty a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol svätého Ondreja: katolícky v štýle klasicizmu z roku 1801 – 1805.
  • Socha Pänny Márie – ľudová drevorezba zo začiatku 19. storočia
  • Ľudová kalvária, v štýle baroka zo začiatku 19. storočia.
  • Kamenné a liatinové kríže na cintoríne z prelomu 19.storočia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Metod Sojčák je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]