Pukanec
O pokrme pozri pukance| Pukanec | |
| obec | |
 Rímskokatolícky kostol
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Hont |
| Nadmorská výška | 350 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 26,2 km² (2 620 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 984 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 75,73 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1075 |
| Starosta | Ján Kováčik[2] (NEKA) |
| PSČ | 935 05 |
| ŠÚJ | 502693 |
| EČV | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Pukanec Nám. mieru 11 935 05 Pukanec |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 036 / 639 31 08 |
| Fax | 036 / 639 31 05 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Pukanec | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.pukanec.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Pukanec je obec na Slovensku v okrese Levice.
Obsah |
Poloha [upraviť]
Nachádza sa v Štiavnických vrchoch. V minulosti to bolo jedno z deviatich kráľovských banských miest, kde sa ťažilo striebro a iné vzácne kovy. V Pukanci sa nachádzajú aj náleziská ametystu.
Dejiny [upraviť]
Pôvodný názov bol villa Baka (1075). Názov Pukanec pochádza od mena Bukan, ktoré bolo výlučným menom rodu Hont-Poznan. Obec teda, i keď o tom nemáme písomné zmienky, naisto pôvodne patrila Hont-Poznanovcom, ktorí ovládali významnú časť juhozápadného Slovenska zrejme už v preduhorskom období. V dobe Karola Róberta, ktorý v roku 1323 udelil obci mestské výsady, im však už určite nepatrila. V roku 1345 je Pukanec kráľovským mestom a rokom 1424 začína obdobie, kedy je spolu s ďalšími banskými mestami majetkom kráľovien. Toto obdobie trvá až do roku 1548, vtedy kráľovná Mária prepustila banské mestá kráľovi Ferdinandovi I., ktorý je pre dejiny Pukanca významný tým, že mu dal právo meča a viaceré ďalšie výsady. Od roku 1564 sa začali v okolí Pukanca objavovať Turci, ale tí dobre bojujúcich Pukančanov vážnejšie neohrozovali až do roku 1640. V tom roku Turci Pukanec vypálili a rovnako tak i v roku 1664, čo výrazne ovplyvnilo pulzovanie mesta. Posledným „klincom do rakvy“ mesta bolo však najmä skončenie banskej prevádzky, o ktorej máme poslednú zmienku v roku 1842. Výrazom skončenia slávy mesta Pukanec bolo, že sa v roku 1876 zo slobodného kráľovského a banského mesta stalo mestom Hontianskej župy so zriadeným magistrátom.
Zaujímavosti [upraviť]
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1505, ktorý patrí medzi nemnohé kostoly na juhu Slovenska s dobre zachovalým gotickým zariadením. V kostole sa nachádzajú nasledovné gotické oltáre: oltár Panny Márie z rokov 1470 - 1480, oltár Korunovania Panny Márie z roku 1484, oltár sv. Jozefa z tretej štvrtiny 15. storočia, oltár sv. Salvátora z roku 1488 od majstra Pavla z Budína a hlavný oltár križovania z konca 15. storočia.
- Zvyšky hradieb zo 16. storočia.
- Evanjelický kostol z roku 1935
- Náučný chodník po stopách starého rudného baníctva v Pukanci - otvorený 27.mája 2005 [3]
Osobnosti [upraviť]
Narodil sa tu Ľudovít Bakoš, slovenský vysokoškolský pedagóg a verejný činiteľ
Literatúra [upraviť]
- Ján Zamboj:Pukanec, Vydavateľstvo Osveta, n.p. Martin, 1975
- Milan Hlôška, Andrej Chudoba: Tou Pukanskou bránou, Vydavateľstvo Lúč, 2010, ISBN 978-80-7114-792-3 [4]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ján Kováčik je v zozname. Dostupné online.
- ↑ Pukanské noviny č. 2/2005
- ↑ [1]
Externé odkazy [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
