Pukanec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O pokrme pozri pukance
Súradnice: 48°21′12″S 18°43′22″V / 48.353333°S 18.722778°V / 48.353333; 18.722778
Pukanec
obec
Bakabánya-Pukanec-cat church.jpg
Rímskokatolícky kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Hont
Nadmorská výška 350 m n. m.
Súradnice 48°21′12″S 18°43′22″V / 48.353333°S 18.722778°V / 48.353333; 18.722778
Rozloha 26,2 km² (2 620 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 945 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 74,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Ján Rievaj[3] (SMER-SD, SDKÚ-DS, SNS)
PSČ 935 05
ŠÚJ 502693
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Pukanec
Nám. mieru 11
935 05 Pukanec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 036 / 639 31 08
Fax 036 / 639 31 05
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Pukanec
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pukanec.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pukanec je obec na Slovensku v okrese Levice.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v Štiavnických vrchoch. V minulosti to bolo jedno z deviatich kráľovských banských miest, kde sa ťažilo striebro a iné vzácne kovy. V Pukanci sa nachádzajú aj náleziská ametystu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný názov bol villa Baka (1075). Názov Pukanec pochádza od mena Bukan, ktoré bolo výlučným menom rodu Hont-Poznan. Obec teda, i keď o tom nemáme písomné zmienky, naisto pôvodne patrila Hont-Poznanovcom, ktorí ovládali významnú časť juhozápadného Slovenska zrejme už v preduhorskom období. V dobe Karola Róberta, ktorý v roku 1323 udelil obci mestské výsady, im však už určite nepatrila. V roku 1345 je Pukanec kráľovským mestom a rokom 1424 začína obdobie, kedy je spolu s ďalšími banskými mestami majetkom kráľovien. Toto obdobie trvá až do roku 1548, vtedy kráľovná Mária prepustila banské mestá kráľovi Ferdinandovi I., ktorý je pre dejiny Pukanca významný tým, že mu dal právo meča a viaceré ďalšie výsady. Od roku 1564 sa začali v okolí Pukanca objavovať Turci, ale tí dobre bojujúcich Pukančanov vážnejšie neohrozovali až do roku 1640. V tom roku Turci Pukanec vypálili a rovnako tak i v roku 1664, čo výrazne ovplyvnilo pulzovanie mesta. Posledným „klincom do rakvy“ mesta bolo však najmä skončenie banskej prevádzky, o ktorej máme poslednú zmienku v roku 1842. Výrazom skončenia slávy mesta Pukanec bolo, že sa v roku 1876 zo slobodného kráľovského a banského mesta stalo mestom Hontianskej župy so zriadeným magistrátom.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1505, ktorý patrí medzi nemnohé kostoly na juhu Slovenska s dobre zachovalým gotickým zariadením. V kostole sa nachádzajú nasledovné gotické oltáre: oltár Panny Márie z rokov 1470 - 1480, oltár Korunovania Panny Márie z roku 1484, oltár sv. Jozefa z tretej štvrtiny 15. storočia, oltár sv. Salvátora z roku 1488 od majstra Pavla z Budína a hlavný oltár križovania z konca 15. storočia.
  • Dolná brána v Pukanci bola pravdepodobne súčasťou opevnenia postaveného v rokoch 1578-1595. Bez povolenia vrchnosti ju dal zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899.[4] Nadpis umiestnený na bráne pod erbom mesta uvádza, že bola rekonštruovaná v roku 1737. Tento nadpis bol spolu s erbom mesta Pukanec pôvodne umiestnený na bráne. Dnes je spolu s erbom mesta zamurovaný v zasadacej sále obecného úradu obce Pukanec.[5] Zachovali sa minimálne dve historické fotografie brány a jedno zobrazenie brány na najstaršej známej historickej pohľadnici Pukanca pochádzajúcej z roku 1902. Na zobrazení z pohľadnice je vidieť aj tretie okno, zakryté na druhom zábere stromom. Na zábere zvonku vidieť dnes už nejestvujúcu vežu evanjelického tolerančného kostola v Pukanci.
  • Zvyšky hradieb zo 16. storočia
  • Evanjelický kostol z roku 1935
  • Náučný chodník po stopách starého rudného baníctva v Pukanci - otvorený 27. mája 2005 [6]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa tu Ľudovít Bakoš, slovenský vysokoškolský pedagóg a verejný činiteľ

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. http://www.pukanec.sk/mestske-hradby.phtml?id3=73989
  5. Milan Hlôška, Andrej Chudoba: Tou Pukanskou bránou, Vydavateľstvo Lúč, 2010, ISBN 978-80-7114-792-3
  6. Pukanské noviny č. 2/2005
  7. [1]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]