Pyramída Amenemheta IV.
- Pyramída Amenemheta IV.
- ÚDAJE
- Lokalita: Mazghúna
- Staviteľ: Amenemhet IV. (?)
- Obdobie: 12. dynastia
- Typ: pravá
- Stav: nedokončená
- Materiál: nepálená tehla, vápenec
- Základňa: 52,5 m
- Objem: 30 316 m³
- Hrobka Ka: žiadna
- Pyramídy kráľovien: žiadna
Súradnice: 29°45′42.48″S 31°13′15.54″V / 29,7618000°S 31,2209833°V
Pyramída Amenemheta IV. alebo Južná pyramída v Mazghúne je nedokončená[1] staroegyptská kráľovská hrobka, ktorá leží západne od rieky Níl pri dnešnej dedine Mazghúna v Egypte.
Pravdepodobne ju postavil málo známy faraón 12. dynastie Amenemhet IV. (okolo 1799–1787 pred Kr.). Okolo vlastníctva pyramídy v odborných kruhoch nepanuje zhoda. Iná hypotéza pripisuje pyramídu neznámemu panovníkovi 13. dynastie.[2]
Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]
Dnes je pyramída veľmi poškodená. Javí sa ako kopec nepálených tehál, v skutočnosti je však vidieť jej obnažené jadro. Plášť sa nezachoval, dokonca neboli nájdené ani jeho fragmenty, takže otázka materiálu, sklonu a samotnej výšky pyramídy ostáva nezodpovedaná. Je tiež možné, že plášť nebol nikdy položený. Dá sa však predpokladať na základe určitých spoločných rysov, najmä dispozície podzemných priestorov a spôsobu konštrukcie pohrebnej komory, že sa mohla podobať pyramíde Amenemheta III. v Hawáre. Táto podobnosť prisudzuje vlastníctvo pyramídy práve Amenemhetovi IV.,[2] aj keď nikde v celom areáli sa nenašla zmienka o majiteľovi či jeho meno.[1] Vstup do pyramídy je zo stredu južnej strany, z neho pokračuje zostupne schodisko do podzemia a smeruje k pohrebnej komore, umiestnenej v zvislej ose pyramídy. Schodisko je priebežne na troch miestach prerušené blokmi, ktoré ju sklzom uzatvárajú. Chodba ďalej v rozšírenom priestore (v dvakrát zalomenej predsieni) obchádza pohrebnú komoru a ústi do nej zo severu. Tu sa našlo niekoľko predmetov z výbavy. Pohrebná komora bola vytesaná zhora do obrovského kremencového monolitu, takže tvorí vaňu, do ktorej sa uložila rakva s múmiou a kanopy. Blok sa potom prikryl dvomi veľkými vápencovými platňami, ktoré rakvu uzatvori v monolite. Celý priestor spevňovala sedlová klenba z vápencových blokov. Pyramída bola už v staroveku vykradnutá a len niekoľko málo predmetov zostalo po kráľovskej hrobovej výbave roztrúsených v jej priestoroch.[1]
Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]
Pyramídový komplex uzatvára zvlnený múr z nepálených tehál. Zádušný chrám nepriliehal k pyramíde. Predpokladá sa, že to bola hlinená stavba, ktorej pozostatky sa našli včlenené do východnej steny múru. V jej dispozícii sa dá rozoznať centrálna komora alebo dvor, zásobné priestory po každej strane a obetná sieň. Niektoré stopy napovedajú, že sa kult panovníka v chráme skutočne určitý čas pestoval. V juhovýchodnom rohu je vstup do areálu s vestibulom. Okolo neho sa našla dlažba z vápencových platní.
Výskum[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1910 pyramídu skúmal britský archeológ Ernest MacKay.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Lehner 1997, s. 184
- ↑ a b Verner 2008, s. 336
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyramída Amenemheta IV.
