Pyramída Neferusobek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Neferusobek
ÚDAJE
Lokalita: Mazghúna
Staviteľ: Neferusobek (?)
Obdobie: 12. dynastia
Typ: pravá
Stav: nedokončená
Materiál: nepálená tehla, vápenec
Základňa: ~52,5 m
Hrobka Ka: žiadna
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Súradnice: 29°45′3.21″S 31°13′15.35″V / 29,7508917°S 31,2209306°V / 29.7508917; 31.2209306

Pyramída Neferusobek alebo Severná pyramída v Mazghúne alebo Lepsius LIX je nedokončená[1] staroegyptská kráľovská hrobka, ktorá leží západne od rieky Níl pri dnešnej dedine Mazghúna v Egypte.

Pyramídu pravdepodobne postavila kráľovná Neferusobek (okolo 1787–1783 pred Kr.), posledný panovník 12. dynastie, možno dcéra Amenemheta III., príp. manželka brata Amenemheta IV.

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Superštruktúra pyramídy je dnes úplne zničená. Mala mať hlinené jadro a obklad z vápencových blokov.[2] Jej súčasný stav nedovoľuje zistiť ani jej presné rozmery. Subštruktúra je typologicky príbuzná, ale pokročilejšia v porovnaní so susediacou južnou pyramídovou Amenenmheta IV. Tiež preto sa pripisuje kráľovnej Neferusobek, napriek tomu že sa o nej v celom pyramídovom komplexe nenašla jediná zmienka.[3] Vstup je zo severnej steny, východne od jej stredu. Chodba zostupuje schodiskom a raz sa lomí. Potom prechádza do horizontálnej chodby a ešte niekoľkokrát sa zalomí, až kým nevstúpi zo severu do pohrebnej komory, umiestnenej približne vo vertikálnej osi pyramídy. V jej priebehu sú dva veľké sklzové kremencové uzávery a niekoľko komôr. Pohrebná komora je riešená podobne ako v pyramíde Amenenmheta IV., dno pohrebnej komory je vytesané z jedného kusu kremencového bloku. V ňom je vyhĺbený severný priestor pre rakvu a južný, menší pre kanopy. Pred pohrebnou komorou je predsieň s poklopom, ktorým sa mal monolit uzavrieť. Stále sa však nachádza v predsieni.[4]

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramídový komplex je v stave, aký ho zanechali pri prerušení prác. Na východe od pyramídy sa nachádza dopravná cesta, ktorá slúžila pri stavbe. Dokonca je na nej na polceste opustený jeden z kamenných blokov.[4]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1910 pyramídu skúmal britský archeológ Ernest MacKay.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lehner 1997, s. 184
  2. Iná hyportéza hovorí, že výstavba superštruktúry pyramídy nikdy nebola začatá. (Lehner 1997, s. 185)
  3. Verner 2008, s. 337
  4. a b Lehner 1997, s. 185

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]