Pyramída Senusreta I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Senusreta I.
MENO
F12S29D21
X1
O34
N35
Q3 X1
D21
D10N17
N17
O24
s-n-wsrt-ptr-t3wj
Senusret hľadí na Obe zeme
ÚDAJE
Lokalita: Lišt
Staviteľ: Senusret I.
Obdobie: 12. dynastia
Typ: pravá
Materiál: nepálená tehla, vápenec
Základňa: 105 m
Pôvodná výška: 61,25 m
Objem: 225 093 m³
Sklon: 49° 23′ 55″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 9
 

Súradnice: 29°33′36.16″S 31°13′15.52″V / 29,5600444°S 31,2209778°V / 29.5600444; 31.2209778

Dispozícia pyramídového komplexu.

Pyramída Senusreta I. alebo Lepsius LXI je staroegyptská kráľovská hrobka, ktorá leží na západnom brehu rieky Níl pri dnešnej dedine Lišt v Egypte.

Pyramídu postavil faraón 12. dynastie Senusret I. (okolo 1971–1926 pred Kr.), syn zavraždeného[1] zakladateľa dynastie Amenemheta I. Okolo nej sa pravdepodobne rozprestieralo väčšie pyramídové mesto s názvom Chenemsut.[2]

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramída stojí na základovej doske, ktorá je zložená z veľkých vápencových blokov z neďalekého lomu. Dnes je z nej kopec sutín, z ktorého miestami vyčnievajú kamenné bloky skeletu. Jadro superštruktúry skladajúce sa zo sute, piesku, úlomkov vápenca a odpadového stavebného materiálu je vystužené priečkovým skeletom z kamenných blokov, ktoré sa postupne smerom hore zmenšujú. Rozvrhnutie kamenných priečok je radiálne, hlavných osem vychádza zo stredu, štyri diagonálne smerom k rohom a štyri kolmo k stredom stien. Ďalších šesť užších priečok prebieha od hlavnej diagonálnej kolmo k hrane základne pyramídy na každej zo štyroch strán. Tento typ skeletu je Senusretova inovácia.[2] Obklad pozostával z blokov jemného bieleho vápenca. Subštruktúra pyramídy v niektorých momentoch pripomína pyramídy z konca 5. dynastie. Vstup sa nachádza v úrovni dlažby dvora pred severnou stenou, kedysi ho zakrývala severná kaplnka. Od vstupu sa chodba zvažuje a mierne odkláňa od severojužnej osi smerom na juhovýchod. Začiatok chodby bol obložený žulou. Zo žuly sú aj dva 20-tonové monolity uzáverov chodby, ktoré sú dodnes na svojom mieste. Chodba sa ďalej zvažuje a pravdepodobne asi 24 metrov pod povrchom ústi do miestnosti, buď do pohrebnej komory alebo do predsiene. Bohužiaľ, sú to len dohady, pretože tieto časti priestorov sú permanentne zaplavené podzemnou vodou. Pod zostupnou chodbou bola objavená bývalá, asi konštrukčná rampa a neskôr chodba s menším sklonom. Asi p dokončení stavebných prác bola zasypaná. Pri prvom egyptologickom prieniku do hrobky v druhej polovici 19. storočia boli v chodbe nájdené stopy po koristi lupičov: úlomky drevených skriniek, alabastrové schránky, zlaté puzdro dýky alebo črepy štyroch alabastrových kanôp.[3]

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Celý pyramídový komplex je obohnaný hlineným múrom. Areál hlavnej pyramídy spolu s kultovou pyramídou je vymedzený ďalším múrom, tentokrát z vápencových blokov, ktorý je jedinečný svojou výzdobou.[4] Pravidelne po 5 metroch sú pri múre osadené kamenné bloky s reliéfmi, ktoré znázorňujú božstvá alebo symbolické priečelie kráľovského paláca s menami faraóna. Kultová pyramída stoji pri juhovýchodnom rohu pyramídy a už v staroveku bola vykradnutá a zdevastovaná ťažbou kameňa. Je zatiaľ najmladšou kultovou pyramídou, ktorej pozostatky sa našli, a jediná z obdobia Strednej ríše. Má dve podzemné miestnosti a bola postavená v troch stavebných fázach.[3]

Aj zádušný chrám vychádza z dispozícií zádušných chrámov 6. dynastie. Už v minulosti bol takmer zničený, napriek tomu je dnes možné urobiť jeho kompletnú teoretickú rekonštrukciu. S rekonštrukciou výzdoby je to horšie, aj keď dodnes bolo nájdených množstvo fragmentov výzdoby chrámu. Horné ukončenie vzostupnej cesty sa napája na chrám prostredníctvom dlhej klenutej vstupnej siene, ktorá prechádzala do otvoreného dvora s 24 stĺpmi, vytesanými z vápencových monolitov. Na dvore sa našiel oltár zo sivej žuly ozdobený reliéfmi. Priečnou chodbou, ktorá tradične delí verejnú a súkromnú časť chrámov, sa dalo dostať do vonkajších priestorov ohradeného areálu. V súkromnej časti bola okrem zásobných komôr sieň s piatimi výklenkami pre sochy panovníka. V súčasnosti je aj táto časť chrámu zničená, v suti sa však podarilo nájsť časť podstavca s chodidlami asi 2,7 metra vysokej kultovej sochy panovníka. Medzi touto miestnosťou a obetnou sieňou sa nachádzal ešte jeden priestor — antichambre carrée s jediným stĺpom uprostred. Zachoval sa jeho základový blok, podľa ktorého mal tvar papyrusu, bol z červenej žuly a mal dvanásť stvolov. Na tomto mieste je to zaujímavé zistenie, pretože obyčajne v podobných miestnostiach iných zádušných chrámov býval o dosť jednoduchší stĺp.[5] Obetná sieň bola klenutá a v stene, ktorá priliehala k pyramíde, boli tradičné nepravé dvere. Pred nimi sa nachádzal žulový oltár a možno aj kultová socha panovníka, ktorej úlomok sa našiel v tomto priestore.

Medzi vnútorným a vonkajším múrom sa okrem malých pyramíd kráľovien nachádzajú pozostatky ďalších objektov, napr. domov kňazov, sýpok, rôznych múrov a jám pre rituálne pohreby, kosti zvierat a v západnej časti pozostatok jamy pre pohreb kultovej lode.

Vzostupná cesta spája zádušný chrám s údolným. Bola inšpirovaná zádušným komplexom Mentuhotepa II. Nebhepetreho v Dér el-Bahrí. Mala zastrešenie a v jej bočných stenách vo výklenkoch stáli polychrómované sochy kráľa v životnej veľkosti, ktorý bol na nich stvárnený ako boh Usir, striedavo s korunou Horného a Dolného Egypta. Zachovalo sa kompletných osem takýchto sôch a dnes sú súčasťou expozícií Egyptského múzea v Káhire a Metropolitan Museum of Art v New Yorku. Nie je známe, či na stenách boli vytesané reliéfy, príp. akú mali výzdobu. Pri napojení cesty na zádušný chrám sa našli pozostatky menšieho hlineného objektu s malým bazénom, ktorý pravdepodobne slúžil kňazom alebo návštevníkom.[6] Ruiny údolného chrámu sa nachádzajú na rozhraní púšte a nílskeho údolia medzi hrobmi cintorína z rímskeho obdobia a sú zaviate pieskom. Chrám dodnes nebol presne lokalizovaný a ešte na ňom neprebehol systematický archeologický výskum. V okolí pyramídového komplexu sa nachádzajú mastaby a šachtové hroby šľachty a významných úradníkov z obdobia Senusretovej vlády. Niektoré z nich majú jedinečnú výzdobu alebo sú inak významné.

Pyramídy kráľovien[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná pyramída s pôdorysom vystužovacieho skeletu a dispozíciou zádušného chrámu.

V priestore medzi vnútorným a vonkajším múrom boli objavené pozostatky deviatich menších pyramídových komplexov. Tri v južnej a po dve v západnej, severnej a východnej časti. Všetky až na dve majú vlastné komplexy, ktoré tvorí samotná pyramída, jej zádušná kaplnka a múr, ktorý ich vymedzuje. Posledné dve majú jeden spoločný komplex. Pôvodne sa predpokladalo, že sú to panovníkove kenotafy. Dnes je známe, že tu boli alebo mali byť uložený členovia kráľovskej rodiny, dokonca sú identifikovaní dvaja majitelia. Pyramída č. 1, ktorej subštruktúra, zdá sa, nebola nikdy dokončená a použitá,[7] patrí kráľovnej Nofret I., dcére Amenenmheta I. a manželke Senusreta I., a pyramída č. 2 princeznej Itakajet. Najstaršou je najväčšia pyramída č. 1, ležiaca pri satelitnej pyramíde. Najmladšou je pyramída č. 9, jedna z dvojice, severne od zádušného chrámu. Tá bola pravdepodobne postavená až za vládu Amenemheta II. alebo dokonca Senusreta II. Pyramídy boli už v staroveku vykradnuté, z niektorých z nich ostali kremencové sarkofágy. Je zvláštne, že pyramídy a ich zádušné kaplnky s reliéfnou výzdobou boli dokončené, ale podzemné priestory ostali nedokončené. Pravdepodobne každá pyramída mala na svojom vrchole pyramidion. V okolí pyramíd č. 3 a 5 sa našli ich fragmenty z červenej žuly.

Tu sú základné parametre pyramíd kráľovien:

## Ohradený areál [m] Základňa [m] Sklon Výška [m] Šachty Majiteľka
1 52,5 × 39,37 21 62° 30′ 18,9 2 kráľovná Nofret I.
2 37,8 × 28,35 16,8 63° 36′ 16,8 2 princezná Itakajet
3 26,25 × 26,25 16,8 63° 15′ 16,8 2 ?
4 24,15 × 22,575 16,8 ? ? 3 ?
5 25,2 × 24,675 16,275 63° 55′ 31 ? ?
6 25,725 × 29,4 15,75 ? 16,275 ? ?
7 25,725 × 25,752 15,75 ? ? ? ?
8 24,675 × 45,15 15,75 ? ? 1 ?
9 15,75 ? ? ? ?

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1882 Maspero podľa nájdených predmetov v pyramídovom komplexe identifikoval Senusreta I. ako majiteľa pyramídy. Dostal sa aj do jej vnútra cez tunel, ktorý ešte v staroveku, pravdepodobne len niekoľko rokov po pohrebe panovníka, vykopal profesionálny gang vykrádačov.[3] Priebeh ďalších výskumov je podobný ako pri neďalekej pyramíde Amenenmheta I. V rokoch 1894–1895 skúmali pyramídu Gautier s Jéquierom, v rokoch 1906–1934 tu viedol výskum výpravy Metropolitného múzea v New Yorku Lythgoe s Maceom a Lansingom, a v rokoch 1984–1987 tiež pre Metropolitné múzeum Arnold. V komplexe neboli zistené druhotne použité kamenné bloky, ako to bolo pri pyramídovom komplexe Amenemheta I. V areáli pyramídy a v jeho okolí sa našlo množstvo rôznych archeologických stôp, najviac zo všetkých pyramídových komplexov, napr. pozostatky stavebných rámp, kamenných lomov, dopravných trás, prístav, priestory pre opracovávanie stavebného materiálu a pre rôzne zariadenia, atď.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Verner, Bareš a Vachala 2007, Senusret I.
  2. a b c Lehner 1997, s. 170
  3. a b c Lehner 1997, s. 171
  4. Verner 2008, s. 312
  5. Verner 2008, s. 313
  6. Lehner 1997, s. 172
  7. Lehner 1997, s. 173

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
  • Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]