Pyramída v južnej Sakkáre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída v južnej Sakkáre
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: neznámy
Obdobie: 13. dynastia
Typ: pravá
Materiál: nepálená tehla
Základňa: 78,75 m
Hrobka Ka: žiadna
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Súradnice: 29°49′50.47″S 31°13′20.13″V / 29.8306861°S 31.2222583°V / 29.8306861; 31.2222583

Dispozícia Pyramídy v južnej Sakkáre

Pyramída v južnej Sakkáre alebo Anonymná pyramída v južnej Sakkáre alebo Južná pyramída pri južnej Sakkáre alebo Lepsius XLVI je nedostavaná, pravdepodobne kráľovská hrobka, ktorá leží na území pohrebiska južne od dediny Sakkára v Egypte.

Axonometria subštruktúry pyramídy

Pyramídu dal postaviť neznámy panovník 13. dynastie (okolo 1783–1640 pred Kr.) z obdobia Strednej ríše. Podľa najnovších informácií by staviteľom mohol byť faraón Džehuti Veserchau.[1]

Pyramída a komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Z pyramídy sa nad zemou zachovalo nedokončené jadro zo sušených tehál a celá subštruktúra z vápenca, podobná severnej pyramíde v Mazghúne,[2] s pozoruhodne vypracovanou výzdobou, ktorá je pokladaná za najkrajšiu z výzdob kráľovských pyramíd svojho obdobia.[3] Vstup do objektu je pri východnej stene, zostupuje sa schodiskom, ktoré po určitej vzdialenosti prechádza do vodorovnej chodby, ktorá sa trikrát lomí. V miestach zlomov sú rozšírené siene. Chodba pokračuje do predsiene a následne do dvoch pohrebných komôr. Hlavná pohrebná komora je z jedného obrovského bloku kremenca s hmotnosťou 150 ton, v ktorom je vytesaná jama pre sarkofág, kanopy a pohrebnú výbavu. Nad ňou sa nachádzajú tri stropné dosky, ktoré sa po pohrebe mali spustiť na kremencový blok, a tým navždy uzatvoriť sarkofág z kráľovou múmiou. Podľa súčasnej polohy týchto blokov možno povedať, že tu neprebehol žiadny pohreb.[3] Druhá pohrebná komora mohla slúžiť pre kráľovnú, alebo ako návnada pre zlodejov. Pozdĺž celej chodby boli rozmiestnené tri uzatváracie bloky, ktoré neboli nikdy spustené.[2] Okolo pyramídy obiehal zvlnený múr z nepálených tehál. V západnej stene v osi pyramídy bol vstup do areálu. Nad vstupom do pyramídy sa našli dve pyramidiá z čiernej žuly bez akéhokoľvek nápisu. Je otázkou pre súčasnú egyptológiu prečo práve dve. Dôkazy kultových stavieb z areálu dodnes chýbajú. Podľa relatívne kvalitnej práce na pyramíde sa dá predpokladať, že bola určená pre ambiciózneho, alebo dokonca významného panovníka 13. dynastie.[2]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramídu objavil roku 1929 švajčiarsky egyptológ Gustave Jéquier pri skúmaní okolia Faraónovej mastaby.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Theis 2008, s. 102
  2. a b c Lehner 1997, s. 187
  3. a b Verner 2008, s. 342

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Theis, Christoffer (2008), „Zum Eigentümer der Pyramide Lepsius XLVI/SAK S6 im Süden von Sakkara“, Göttinger Miszellen (Göttingen) (218) 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]