Quadruplealliance (1813)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Quadruplealliance alebo štvorspolok alebo aliancia štyroch z roku 1813 bola dohoda medzi štyrmi európskymi veľmocami Spojeným kráľovstvom, Ruskom, Pruskom a Rakúskom. Jej cieľom bolo riešiť následky napoleonských vojen a vytvoriť vojenskú alianciu proti Napoleonovým výbojom. Obnovená bola zmluvou podpísanou v Paríži 20. novembra 1815. Prijatím Francúzska sa z nej v roku 1818 stala aliancia piatich (Quintlupe Alliance) na kongrese v Aix-la-Chapelle(Aachen).

Základným cieľom tejto zmluvy bolo nastoliť mier a rovnováhu síl v Európe. Štyri vtedajšie vojenské a politické mocnosti sa dohodli prvýkrát v histórii na uskutočňovaní princípu non-intervencie. Táto sa realizovala počas Belgickej revolúcie, kedy sa armáda Francúzska zastavila na hraniciach Belgicka v roku 1830 a veľmoci zvolili postup nezasahovania medzi belgické a holandské vojenské sily.

Jedným z dôležitých aktérov a vyjednávačom tohto procesu bol Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord, ktorý ju aj v mene Francúzska znovu potvrdil aj podpísal v roku 1830. Tým sa zavŕšil dlhší kontinuálny proces zmeny politiky násilia na politiku vyjednávaní a zachovávania mieru medzi zúčastnenými signatármi až do obdobia Krymskej vojny.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]