Quartier Saint-Germain-des-Prés
Quartier Saint-Germain-des-Prés (štvrť Svätého Hermana v Lúkach) je 24. štvrť v Paríži, ktorá je súčasťou 6. obvodu.
Má rozlohu 28,2 ha a ohraničujú ju ulice Rue de Seine na východe, Rue du Four na juhu, Rue des Saints-Pères na západe a rieka Seina na severe.
Štvrť bola pomenovaná podľa opátstva Saint-Germain-des-Prés.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Opátstvo benediktínov s chrámem v roku 558 vysvätil parížsky biskup Germain[1]. Stavebný komplex bol drevený a okolo roku 1000 bol nahradený kamennými stavbami. Kostol bol prestavaný v románskom slohu na trojloďovú baziliku s hranolovou západnou vežou. Chrám sv. Petra slúžil až do 12. storočia ako farský. Okolo roku 1180 prevzal funkciu farského kostola novo vysvätený kostol sv. Sulpicia.
Opátstvo bolo zásadne prestavané v románskom slohu a ďalej upravované v 13. - 14. storočí. Počas revolúcie po roku 1789 boli stavby zbúrané a kostol využívaný ako pracháreň. Zo stredovekých stavieb sa dochoval kostol, časť krížovej chodby a bývalý opátsky palác, prestavaný v 19. storočí.
Okolo kláštora vznikla malá osada už v ranom stredoveku. Dlho však stála mimo parížskych hradieb.
Štvrť bola obľúbeným miestom stretávania intelektuálov už od polovice 17. storočia. Býval tu aj matematik a filozof René Descartes, ktorého ostatky sú od roku 1819 uložené v miestnom kostole v kaplnke sv. Benedikta a v stene ho označuje čierna mramorová doska epitafu.
V kaviarni Café Landelle sa schádzali encyklopedisti Denis, Diderot[2], a neskorší reolucionári Marat, Danton a Guillotin. Vznikali tu prvé tlačiarne, antikvariáty a prvé kaviarne, Café Procope existuje dodnes.
Od roku 1921 sa okolo nakladateľstva Le Divan a rovnomennej literárnej revue, ktorú viedol Henri Martneau, schádzali literáti a výtvarníci. Ďalšia skupina pribudla po druhej svetovej vojne.
Celá štvrť preslávila ako parížske centrum intelektuálneho a kultúrneho života. V miestnych kaviarňach, baroch a nočných kluboch sa schádzali filozofi, spisovatelia, básnici a hudobníci, čo vo svojej knihe zaznamenal jeden z účastníkov - Boris Vian.[3] K ďalším známym menám patria Jean-Paul Sartre a Simone de Beauvoir, Jean-Luc Godard, François Truffaut, Juliette Gréco alebo Jacques Prévert. Aj keď tento charakter štvrť pomaly stratila, stále existujú kaviarne Les Deux Magots alebo Café de Flore a pivnica U Lippa, ktoré patril k najobľúbenejším u umelcov.
Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok sčítania | Počet obyvateľov |
Hustota zaľudnenia (ob./km²) |
|---|---|---|
| 1954 | 11 921 | 42 273 |
| 1962 | 11 050 | 39 184 |
| 1968 | 9 223 | 32 706 |
| 1975 | 7 010 | 24 858 |
| 1982 | 5 988 | 21 234 |
| 1990 | 5 707 | 20 238 |
| 1999 | 5 154 | 18 277 |
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Jean-Paul Caracalla: Saint-Germain-des-Prés, Table ronde, 2007.
- Boris Vian: Manuel de Saint-Germain-des-Prés.
- Gabriel Matzneff: Boulevard Saint-Germain, 1998.
- Gérard Mulot: Pâtissier à Saint-Germain-des-Prés, de la Martinière, 2007.
- Nicolas Grenier: Quant à Saint-Germain-des-Prés, trente et un tanka sur la main d'après, Tanka Francophone, 2011.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Histoire de l'église Saint-Germain-des-Prés [online]. [Cit. 2013-12-03]. Dostupné online. Archivované 2012-06-28 z originálu.
- ↑ http://www.terresdecrivains.com/Diderot-le-Parisien
- ↑ Boris Vian, Průvodce po Saint-Germain-des-Prés, Garamond, Praha 2002, ISBN 80-86379-39-6
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Quartier Saint-Germain-des-Prés na českej Wikipédii.