Révaiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rokokovo-klasicistický kaštieľ Révayovcov v Mošovciach

Révaiovci (staršie Révayovci) boli šľachtická rodina, ktorá až do začiatku 20. storočia vlastnila majetky v Turci. Do ich panstva patril napr. mošovský rokokovo-klasicistický kaštieľ, tzv. Starý kaštieľ asanovaný v polovici 20. storočia, ďalej panská kúria, mošovský park, Blatnický hrad, pozemky a zámok v Sklabini, ako aj kaštieľ s parkom v Turčianskej Štiavničke.

Dejiny rodiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Révaiovcov je známy od 13. storočia. Pochádza zo Sriemskej stolice. V roku 1556 a 1635 boli povýšení na barónov a 17. 6. 1723 na grófov. Erb pánov de Reva, ktorý môžeme vidieť na čelnej strane kaštieľa, tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci vlk, ktorý drží pred sebou tri ruže. Mošovce sa do definitívneho vlastníctva Révaiovcov dostali v roku 1534, šesť rokov po tom, ako im ich daroval Ferdinand I. Habsburský. Posledným mošovským členom rodiny bol gróf František Révai. Potomkovia rodiny žijú dnes v Trnave, Bratislave, Žiline, rakúskom Grazi a v Maďarsku.

Po druhej svetovej vojne boli majetky Révayovcov v Turci vyvlastnené. V roku 1993 podala neter Ladislava Révaya, posledného z grófov, žiadosť o ich reštitúciu. Žiadosť skončila na súde pre rozličný výklad rozsahu reštitučného nároku zo strany rodiny Révayovcov a štátu. V roku 2001 zamietol reštitučný nárok Révayovcov ústavý súd, no o 5 rokov neskôr rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu o ďalšom konaní vo veci, čím otvoril dvere pre zmier oboch strán. Jeho výsledkom bola peňažná náhrada štátu pre manžela a deti netere Ladislava Révaya (ktorá v roku 1995 zomrela) vo výške 150 miliónov Sk (takmer 5 miliónov EUR)[1].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
  • LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
  • REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
  • TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
  • TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Monika Tódová (2008-09-23). Štát odškodní šľachticov. prístup: 2008-09-23.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]