Révaiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erb rodu Révai

Révaiovci (staršie a pre obdobie po roku 1918 Révayovci) bol významný uhorský šľachtický rod. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa usadili v Turčianskej župe, kde postupne získali roszsiahle majetky ako aj titul dedičného župana.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Révaiovcov je známy od 13. storočia. Pôvodne sídlo mali na hrade Réva v Sriemskom komitáte (dnešná Rivica v Srbsku).[1]

V 16. storočí, po príchode do Turčianskej župy sa rod rozdelil na dve hlavné vetvy, trebostovskú a sklabinsko-blatnickú. Postupne získavali majetky aj v ďalších stoliciach: napríklad v Trenčianskej významné podiely na Beckovskom panstve, v Nitrianskej na Holíčsko-Šaštínskom panstve.

V roku 1556 a 1635 boli povýšení na barónov a 17. júna 1723 na grófov. Erb Révaiovcov tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci vlk, ktorý drží pred sebou tri ruže.

Po druhej svetovej vojne boli majetky Révayovcov na Slovensku skonfiškované. Po roku 1989 prebehlo viacero pokusov o reštitúciu majetkov, o niektorých musel rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.[2]

Trebostovská vetva vymrela pravdepodobne v 19. storočí, príslušníci sklabinsko-blatnickej vetvy žijú v Rakúsku a Švédsku.[3]


Najvýznamnejší členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Sklabinsko-blatnická vetva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peter Révai (1568 – 1622) strážca uhorskej koruny a autor viacerých historických prác
  • Anton Révai (1718 – 1783) rožňavský a nitriansky biskup
  • Ján Révai (1787 – 1806) spišský biskup

Sídla rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. pamiatky.sk [online]. [Cit. 2014-09-04]. Stránka Sklabiňa. Dostupné online.
  2. TÓDOVÁ, Monika. Štát odškodní šľachticov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-09-23. Dostupné online [cit. 2008-09-23]. ISSN 1335-4418.
  3. Genealogisches Handbuch des Adels. Limburg an der Lahn : C. A. Starke, 2012. (Gräfliche Häuser; zv. XX..) ISBN 978-3-7980-0853-3. Heslo Révay, s. 391 - 396. (nem.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]