Rímska architektúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koloseum v Ríme

Rímska architektúra je etapa vývoja antickej architektúry od polovice 8. stor. pred Kr. do druhej polovice 5. storočia na území Rímskej ríše.

Rímska architektúra vznikla racionálnym spojením dvoch zdanlivo protichodných predchodcov gréckej architektúry a etruskej stavebnej techniky, založenej na systéme mohutných pilierov a valených klenieb. Spojenie oboch systémov sa uskutočňuje na stavbách pre verejný život spoločnosti (divadlo, amfiteáter, ...), zatiaľ čo úžitkové stavby (akvadukty) si dlho uchovávajú svoj pôvodný, v podstate etruský technický charakter a najstaršie chrámy z prvych rokov republiky sú zasa čisto helenistické, hoci neskôr nadobúdajú špecificky rímsku tvárnosť.

Výsledná rímska architektúra je budovaná v etruskej klenbovej technike. Použitie klenieb umožnilo uzavrieť aj vnútorné priestory obrovských rozponov jedinou plochou bez radov vnútorných podpier, ktoré boli v podobných stavbách nevyhnutné. Tým bol vytvorený jednotný vnútorný priestor, architektonicky ukončený ako samostatná výtvarná jednotka, ktorý je hlavným prínosom rímskej architektúry pre svetový vývoj staviteľského umenia.

Významné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Akvadukt

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]