Rímske právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Corpus iuris civilis. 1583

Rímske právo je právny systém starovekého Ríma, východisko moderných právnych systémov. Je to jedna z najdôležitejších zložiek rímskej kultúry.

Vychádza z práva kviritského (ius populi Romani Quiritium) – starého súkromného práva pôvodnej obce, a z práva praetorského (ius praetorium), ktoré sa vyznačovalo menšou formálnosťou a pružne reagovalo na potreby vyvíjajúcej sa spoločnosti.

Zásady práva praetorského však časom prenikli aj do pôvodnej sústavy práva kviritského; to sa potom zmenilo na právo civilné, občianske (ius civile).

Podľa odboru pôsobnosti sa rozlišuje: ius civile (pre spory medzi občanmi) a ius gentium (platiace pôvodne pre styk medzi cudzincami na rímskom území, neskôr aj pre spory medzi cudzincami a občanmi); podľa obsahu: ius privatum (súkromné, chrániace prospech jednotlivcov) a ius publicum (verejné, vzťahujúce sa na rímsky štát); hranice medzi oboma nebola absolútna, boli tu vzájomné súvislosti (právo rímske trestné).

Súkromné rímske právo, zo všetkých najdôležitejšie pre históriu práva vôbec, má pôvod v práve obyčajovom a bolo kodifikované v 5. stor. pred Kr. v zákone dvanástich tabúľ (lex duodecim tabularum); v ďalšom vývoji spoločnosti bolo doplňované a formované najmä ediktami prétorskými. Vrchol dosiahlo v dobe tzv. klasickej jurisprudencie, v prvých dvoch až troch storočiach po Kr.

Základné delenie práva

Ulpiánus rozdelil právo tak dokonalo, že na lepšie delenie sa doposiaľ neprišlo:

  • Súkromné –slúži na prospech jednotlivca
  • Verejné háji záujmy štátu

Bolo postavené na štyroch princípoch:

  1. rovnosť pred zákonom,
  2. prezumpcia neviny (pokiaľ nie je obvinený právoplatne odsúdený, treba naň pozerať ako na nevinného),
  3. pri pochybnostiach treba rozhodnúť v prospech obžalovaného (Ak nie sú jednoznačné dôkazy o vine obžalovaného, treba sa prikloniť k oslobodzujúcemu rozsudku),
  4. neznalosť zákona neospravedlňuje (Ak niekto z neznalosti prestúpil zákon, nemôže svoju neznalosť zákona použiť ako poľahčujúcu okolnosť).

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rebro, K.: Latinské právnické výrazy a výroky, 1986
  • Rebro, K. – Blaho, P.: Rímske právo, 1991
  • Gregor, M.: Základy rímskeho práva: Historický úvod, pramene a subjekty, 2022
  • Gábor Hamza, Das römische Recht und die Privatrechtsentwicklung in Russland im modernen Zeitalter In: Journal on European History of Law, London: STS Science Centre, Vol. 1, No. 2, pp. 20 – 26, (ISSN 2042-6402).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.