Racionalita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Racionalita (z lat. ratio = rozum) je schopnosť človeka myslieť a konať na základe rozumných noriem. Súlad medzi činnosťou a rozumovými pravidlami, ktorých zachovávanie je predpokladom dosiahnutia cieľa. Racionalitu chápu ako relatívne stabilný súhrn pravidiel, noriem, štandardov a etalónov duchovnej a materiálnej činnosti, ako aj hodnôt, ktoré všeobecne prijímajú a jednoznačne chápu všetci členovia daného spoločenstva (sociálnej, profesnej alebo etnickej skupiny, triedy, vrstvy atď.…

Názory na racionalitu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Novoveká filozofia: Racionalita je všeobecná, abstraktná, mimokultúrna a mimohistorická vlastnosť človeka.
  • Dialektický materializmus: Racionalita je systém, ktorý je historicky podmienený a rozvíja sa v určitom sociálno-kultúrnom kontexte. Objektívnu neekvivalentnosť, nezhodu rozličných racionalít určuje rozličný stupeň ich súladu s objektívnymi zákonitosťami vývoja prírody a spoločnosti, so záujmami a cieľmi určitej skupiny v daných spolocensko-historických podmienkach. Kritériom adekvátnosti racionality objektívnej realite je sociálna prax a efektivnosť pri dosahovaní všeobecne platných cieľov.
  • Novopozitivizmus: Racionalita je pravidlá, normy a štandardy logického záveru.
  • Karl Popper: Racionalita je kritizovateľnosť, falzifikovateľnosť: racionálne sú iba tie druhy

poznatkov, ktoré možno falzifikovať teoretickou kritikou alebo experimentom.

  • Max Weber: Racionalita je ekonomická kalkulácia určujúca najvýhodnejšiu a najrentabilnejšiu stratégiu konania.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.