Radoma
| Radoma | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 220 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′01″S 21°33′56″V / 49,2003°S 21,5655°V |
| Rozloha | 10,91 km² (1 091 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 422 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 38,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1274 |
| Starosta | Daniela Zelonkayová[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 090 42 (pošta Okrúhle) |
| ŠÚJ | 527751 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Radoma 45 090 42 Okrúhle |
| Telefón | +421 54 788 10 57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Radoma | |
| Webová stránka: obecradoma.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Radoma je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Radoma sa nachádza v Nízkych Beskydách, v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Radomky, severovýchodného prítoku rieky Topľa. V extraviláne obce, za hranicami vlastnej zástavby sa nachádza mokraď Radomská slatina o ploche 9 980 m².
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V modrom štíte na zvlnenej zelenej pažiti vyrastajú štyri zlaté klasy. Naľavo od nich je stojaci striebroodetý muž v čiernom klobúku a krpcoch. Ľavicou sa opiera o striebornú palicu. Nad zlatými klasmi je obrátený strieborný polmesiac. To všetko je prevýšené striebornými hviezdami v horných rokoch štítu. Znamením erbu je poľnohospodársky a zamestnanecký motív podľa odtlačku pečatidla zo začiatku 19. storočia na písomnosti z roku 1854. Erb je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: R-53/1997. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Mikuláš Lovacký.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/8), zelenej (2/8), žltej (2/8) a bielej (2/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1274 kráľ Ladislav IV. daroval radomský majetok bratom Itemerovi Uzovi a Štefanovi z rodu Tekule. Pri tej príležitosti vznikla listina, v ktorej je darovaný majetok charakterizovaný ako roľnícky obrábaný, ale aj miesto častých lovov. Z toho je zrejmé, že na darovanom majetku jestvovalo radomské sídlisko pred rokom 1274. Napokon v listine z roku 1277 je Radoma jednoznačne uvedená ako dedina.
V písomnostiach z 13.-16. storočia sa vyskytuje len pod názvom Radoma a v jeho pravopisných obmenách. Pozoruhodné je, že nemá maďarský variant. Pravdepodobne pre ľahkú výslovnosť v maďarčine, ale aj pre nejasný obsah už aj vtedajším Slovákom. Treba upozorniť, že v 14. storočí sa názov Radoma vzťahoval aj na panstvo, ku ktorému patrili majetky a dediny v strednej a hornej časti doliny Radomky.
Starobylý názov a rozvinutosť dediny v 13. storočí vedú k názoru, že Radoma je najstaršou dedinou v doline Radomky a patrí k najstarším v okolí a severnom Šariši vôbec. Jestvovala nepochybne pred 11. storočím. Východne od Radomy bolo hradisko, po ktorom zostal názov, dnes už patriaci k osade Hradisko. Tamojšie hradisko nepochybne vybudovali obyvatelia Radomy, ktorým slúžilo pre 11.-12. storočím.
Podľa obsahu uvedenej listiny Radoma do roku 1274 patrila uhorským kráľom a od roku 1274 zemanom Tekulovcom. Avšak listina kráľa Ladislava IV. informuje v tom zmysle, že Radomu a iné dediny v severnom Šariši udajne už kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval Ottovi z Biebersteinu, a kráľ Ladislav IV. tie dediny, teda aj Radomu, Ottovi v roku 1277 znova daroval.
Obsah listiny sa však prieči zistiteľným skutočnostiam a ustanovenie o darovaní majetkov v roku 1277 sa neuskutočnilo. Radoma od roku 1274 patrila Tekulovcom. Synovia Itemera v roku 1298 predali svoju časť radomského majetku šľachticovi Sinkovi, synovi Tomáša, vlastníkovi panstva Šebeš, ale radomské panstvo aj v prvej polovici 14. storočia patrilo Tekulovcom. V 40-tych rokoch časť radomských majetkov patrila šľachticovi Zonkovi, ktorú kráľ Ľudovít v roku 1352 daroval Petrovi Cudarovi.
Cudarovci neskôr získali alebo zabrali tekulovský časť a pripojili ju k panstvu Makovica. V 20-rokoch 15. storočia časť Radomy patrila šľachticovi z Drienova. V druhej polovici 15. a v 16. storočí celá Radoma bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. Patrila k slovenským dedinám panstva.
Radomské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1472 zdanili od 80 port, takže Radoma bola najväčšou dedinou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ale najviac ich zutekalo, prípadne zahynulo počas vpádov poľského vojska v rokoch 1471-1472 a 1491-1492. Po nich v roku 1492 zostali v Radome len dve sedliacke domácnosti, lebo 30 nedávno dedinu opustilo. V dedine bol aj mlyn. Cudarovci, aby podporili obnovenie dediny poskytli pravdepodobne usadlíkom zákupné práva. V 16. storočí tu už žila domácnosť šoltýsa.
Sedliacke domácnosti v rokoch 1548, 1567 a 1588 zdanili od 2,5, 3, resp. 4 a ¾ porty, pričom v roku 1567 štyri domácnosti hospodárili na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach. V uvedených rokoch tu boli 4, 8 a žiadna želiarska domácnosť. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 23 obývaných poddanských domov, domu šoltýsa, prípadne aj mlyna.
V 16. storočí v Radome postupne pribúdalo sedliackych domácností a domov, takže koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo.
V 17. storočí patrila Rákociovcom, v 19. storočí Sirmaiovcom a iným. Roku 1787 mala 45 domov a 413 obyvateľov, 1828 56 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia Radomy sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pracovali v lesoch. V rokoch 1850-1880 sa mnohí vysťahovali.
Obec si zachovala poľnohospodársky ráz aj po 1918. JRD bolo v obci založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných závodoch v Giraltoviach, Svidníku a Košiciach.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Súbor piatich pravekých mohýl, archeologická lokalita z obdobia eneolitu. Nachádzajú sa na južnom svahu vrchu Stavenec. Lokality nie sú prezentované.[4]
- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1792-1797. Úpravami prešiel v roku 1874, keď boli vybudované oporné piliere pri stenách lode. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu hodnotný ambitový oltár z obdobia prechodu rokoka do klasicizmu s obrazom Ružencovej Panny Márie. Bočný oltár sv. Anny z konca 18. storočia vykazuje rovnaké štýlové znaky. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Radoma - Kostol Panny Márie Ružencovej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radoma
