Radosav Stojanović
| Radosav Stojanović | |
 Radosav Stojanović – srbský spisovateľ | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1. november 1950 (73 rokov) |
| Parunovac, Kruševac | |
| Národnosť | srbská |
| Zamestnanie | spisovateľ, publicista, lexikograf |
| Dielo | |
| Žánre | poviedka, román, novela, poézia, dráma |
| Témy | život, láska, smrť, mystika |
| Odkazy | |
 | Radosav Stojanović (multimediálne súbory na commons) |
Radosav Stojanović (srb. Радосав Стојановић, * 1. november 1950, Parunovac, Kruševac, Juhoslávia) je srbský spisovateľ, publicista a lexikograf.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 1. novembra 1950 v Parunovci neďaleko mesta Kruševac. Vyrastal v Mlačišti, v obci Crna Trava. Navštevoval školy v Mlačišti, v Crnej Trave (obec), v Niši a v Prištine. Absolvoval odbor srbochorvátsky jazyk a juhoslovanská literatúra na Univerzite v Prištine, kde neskôr aj žil až do bombardovania Srbska ozbrojenými silami NATO v roku 1999.
Radosav Stojanović vyučoval na Gymnáziu «Иво Лола Рибар» v Prištine, pracoval ako žurnalista, redaktor, šéfredaktor a zodpovedný redaktor (1990 – 1993) denníka Jednota (srb. Jeдинство), a taktiež ako riaditeľ Krajského národného divadla (srb. Покрајинско народно позориште ) (1993 – 2004) v Prištine.
Bol stálym kronikárom a vedúcim rubriky belehradskej „Spisovnej reči” (srb. Књижeвна реч ) z Kosova a Metohije (1985 – 1988), bol predsedom Spolku spisovateľov Kosova a Metohije (srb. Друштво књижевника Косова и Метохије ) (1990 – 1992). Pôsobil ako redaktor časopisu „Úsilia“ (srb. Стремљења ) a ako šéfredaktor a zodpovedný redaktor časopisu „Srbský juh“ ((srb. Српски југ) (2004 – 2006) v Niši. Je taktiež členom Spolku spisovateľov Srbska (srb. Удружење књижевника Србије ) od roku 1985 a členom Syndikátu novinárov Srbska (srb. Удружење новинара Србије ) od roku 1979.
Jeho diela sú zaradené v antológiách a výberoch zo srbskej poézie i prózy vydaných v Srbsku aj v zahraničí. Boli preložené do viacerých cudzích jazykov.
Z Kosova a Metohije bol vyhnaný v júni roku 1999. Žije v Niši.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Zbierky básní[upraviť | upraviť zdroj]
- Inoslovie (Инословље), 1979
- Čemerský rukopis (Рукопис чемерски), 1982
- Diablova škola (Ђавоља школа), 1988
- Návrat na kôl (Повратак на колац), 1990
- Kotva (Сидро), 1993
- Uprene (Нетремице), 2003 a 2004
- Trepot (Трепет), 2007
- Básne posledného nadšenia (Песме последњег заноса), vybrané a nové básne, 2012
- Bequeathing / Завештање, vybrané a nové básne o láske, dvojjazyčné srbsko-anglické vydanie, preklad Dušica Vučković, Hybrid Publishers, Melbourne, Victoria, Austrália. 2014.
Zbierky poviedok[upraviť | upraviť zdroj]
- Aritonova smrť (Аритонова смрт), 1984
- Apokryfné príbehy (Апокрифне приче), 1988
- Mŕtva stráž (Мртва стража), 1988 a 1997
- Koniec sveta (Крај света), 1993
- Hospodár spomienok (Господар успомена), 1996
- Živá stena (Живи зид), 1996
- Modlitba za dečanskú ikonu (Молитва за дечанску икону), 1998
- Svedkovia Kristovi (Христови сведоци), 2001
- Čiernotrávske poviedky (Црнотравске приче), 2002
- Vlasinská svadba (Власинска свадба), 2004
- Eurydikini nápadníci (Еуридикини просиоци), 2007
- Napísané v snoch (Записано у сновима), 2013
Romány[upraviť | upraviť zdroj]
- Divoký štep (Дивљи калем), 2002, 2010
- Angelus, 2004
- Mesačný koráb (Месечева лађа), 2005
Lexikografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Čiernotrávsky slovník (Црнотравски речник), Srbský dialektologický zborník, č. LVII – Inštitút srbského jazyka (САНУ), Belehrad, 2010
Publicistika[upraviť | upraviť zdroj]
- Žiť s genocídou, kronika kosovského zneuctenia 1980 – 1990 (Живети с геноцидом, хроника косовског бешчашћа 1980 – 1990), 1990
Dráma[upraviť | upraviť zdroj]
- Mŕtva stráž (Мртва стража), 1993
- Krivovo a ďalšie drámy (Кривово и друге драме), 2003
Samostatná dramatická tvorba bez knižného vydania[upraviť | upraviť zdroj]
- Koniec sveta na Vzkriesenie (Пропаст света на Велигдан), Театрон, 107, r. 1999
- Sendvič (Сендвич), Srbský juh, 5, r. 2006
- Sobor na Gorešňak (Сабор на Горешњак), Gradina, 37, r. 2010
Inscenované dramatické diela[upraviť | upraviť zdroj]
- Mŕtva stráž (Мртва стража), Krajské národné divadlo, Priština, 1994, réžia Miomir Stamenkovič,
- Koniec sveta na Vzkriesenie (Пропаст света на Велигдан), Divadlo „Bora Stankovič“, Vrane, 1997, réžia Jug Radivojevič
- Metohijská ikona, monodráma, Národné divadlo, Peč, 1997, réžia a herecké prevedenie Miomir Radojkovič
- Krivovo, Divadlo „Bora Stankovič“, Vrane, 2003, réžia Jug Radivojevič
Editorská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Tri storočia odchodu Srbov, 1990
- Vidovdanský vestník, 1993
- Srbský juh, 2004 – 2006
Poézia publikovaná na internete[upraviť | upraviť zdroj]
- «Камертон»: Радосав СТОЯНОВИЧ - Всё вернётся на круги своя
- Radosav Stojanović – Elegia o kaloryferze i inne wiersze
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Julie Mertus: Kosovo: how myths and truths started a war, Univerzitety of California Press, Berkeley / Los Angeles / London, 1999, str. 119. i 348,
- Cindi Tino-Sandoval: Yorba Linda, Columbia Univerzity Press, Neww York, 2005, str. 530 – 531
- Encyklopédia srbského národa, Úrad pre vydávanie učebníc, Belehrad, 2008, str. 1100
- Staniša Vojnovič: Bibliografia Radosava Stojanoviča, Vlasotinský zborník, č.3, Vlasotince, 2009, str. 494 – 534
- Slobodan Simonovič: Encyklopédia Kruševca a okolia, Kruševac, 2011, 430 – 431
- Encyklopédia Niša, kultúra, Centrum vedeckého výskumu SANU a Univerzity v Niši, Niš, 2011, str. 440 – 441
