Raflézia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rafflesia)
Raflézia

Kvet Rafflesia arnoldii s priemerom cca 80 cm.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Rafflesia
Robert Brown
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Raflézia (lat. Rafflesia) je rod tropických parazitických rastlín z čeľade rafléziovité (Rafflesiaceae). Rod je pomenovaný podľa svojho objaviteľa Sira Thomasa Stamforda Rafflesa.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o dvojdomé bezlisté byliny, ktoré parazitujú na koreňoch a kmeňoch. Sú úzko špecializované iba na niektoré liany rodu Tetrastigma z čeľade viničovité (Vitaceae).[2] Do hostiteľa rastlina prerastá spleťou vlákien pripomínajúcich hubové mycélium. Kvety sú jednotlivé, pravidelné, jednopohlavné a vyrastajú priamo z kmeňa alebo koreňov hostiteľskej liany. Okvetia sú tvorené 5 masívnymi plátmi, zrastajúcimi na báze do rúrky a v strednej časti kvetu tvoriace manžetu. Na dne vnútornej časti kvetu je rozšírený stredný stĺpik, na ktorého vrchnej strane sú špecializované výrastky, slúžiace na rozptyľovanie silného zápachu pre prilákanie opeľovačov. Pod golierom tohto stredného stĺpika sú u samčích kvetov ukryté tyčinky (v počte 5 až viac). Semenník v samičích kvetoch je spodný, zrastený zo 4 až 8 plodolistov, s mnohými komôrkami vznikajúcimi tvorbou druhotných prepážok so sieťovitou štruktúrou. Plodom je bobuľa.

Rod zahŕňa 17 druhov a je rozšírený v juhovýchodnej Ázii.[2]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejším predstaviteľom tohto rodu je raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii), ktorej kvet dosahujúce cez 1 meter v priemere a je najväčším kvetom v rastlinnej ríši.[3]

Proces opeľovania bol skúmaný na druhu Rafflesia pricea. Opelenie je sprostredkované bzučivkami z rodov Lucilio a Chrysomya. Zistilo sa, že muchy sú vábené pachom, pripomínajúcom hnijúce mäso, ako aj vzhľadom kvetov. Keď mucha navštívi vnútro samčieho kvetu, kde idú pod golierom centrálneho stĺpika ukryté peľnice, je navedená okrajom so štetinami tak, že sa jej nalepí peľ na chrbtovú časť trupu. Priesvitné okienka na vnútornej časti manžety okvetia pomáhajú hmyzu v orientácii vo vnútri kvetu. Keď potom peľom preťažená mucha navštívi samičí kvet a prederie sa pod zväčšeným okrajom stredného stĺpika kvetu, peľ z jej chrbta sa zotrie na bliznu. Opelenie sú tak schopné zabezpečiť len veľké muchy. Kvet muchám nič na oplátku neposkytuje, len ich oklame vidinou potravy a možnosti naklásť vajíčka do zdochliny. Jedným z dôvodov vzácnosti týchto rastlín v prírode môže byť aj nízka šanca na úspešné opelenie, pretože k tomu musí rozkvitnúť blízko seba samčí aj samičí kvet.

Na rozdiel od ostatným parazitických rastlín, má rod raflézia aj ekonomický význam. Ten vyplýva z ekoturizmu, pretože na Borneo prichádzajú tisíce turistov len aby videli kvitnutie týchto rastlín.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sir Thomas Stamford Raffles [online]. Raffles Museum of Biodiversity Research, [cit. 2012-09-13]. Dostupné online. Archivované 2014-02-09 z originálu. (anglicky)
  2. a b c Rafflesia Life History [online]. Western Michigan University, [cit. 2012-09-13]. Dostupné online. Archivované 2015-03-06 z originálu. (anglicky)
  3. What is the largest flower in the world? [online]. The Library of Congress, 2010, [cit. 2012-09-13]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raflézia
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Raflézia

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Valíček P. et al. Užitkové rostliny tropů a subtropů. 2. vyd. Praha: Academia, 2002. ISBN 80-200-0939-6.
  • Beaman S. R. et al. Pollination of Rafflesia (Rafflesiaceae). American Journal of Botany 75 (8). 1988.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rafflesia na českej Wikipédii.