Rebeka (román)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rebeka je jeden z najvýznamnejších románov od britskej autorky Daphne du Maurier. Bol vydaný v roku 1938.

Je písaný v prvej osobe a odohráva sa sčasti v Monte Carle a sčasti v Británii v oblasti Cornwallu. Príbeh obsahuje veľa záhadných prvkov a drží v napätí čitateľa, ktorý spolu s hlavnou hrdinkou prežíva takmer detektívne pátranie po stopách mŕtvej prvej ženy svojho muža. Zároveň je to príbeh s romantickou zápletkou.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Mladé anglické dievča pracuje ako spoločníčka staršej bohatej Američanky, pani Van Hopperovej. Svoju prácu nemá práve v láske, ale ako chudobnej sirote jej veľa možností neostáva. Sprevádza svoju zamestnávateľku na cestách. Pri návšteve Monte Carla sa nenápadné dvadsaťjedenročné dievča zoznámi s Angličanom Maximom de Winterom. Pani Van Hopperová, ktorá sa vyzná v klebetách, prezrádza, že Maxim prednedávnom prišiel o svoju manželku Rebeku. Rebeka, hoci bola skvelou jachtárkou, zahynula za búrky, keď sa vydala na more v noci so svojím člnom. Maxim pôsobí utrápene, ale napriek tomu je od prvej chvíle hlavnej hrdinke sympatický.

Hrdinka sa počas niekoľkých dní s Maximom zblíži a on ju požiada, aby sa za neho vydala. Keďže sa do neho dievčina zaľúbila, pristane a vezmú sa.

Mladá pani de Winterová sa ocitá na manželovom rodinnom sídle Manderley. Zoznamuje sa s Maximovou sestrou Beatrice, s jej manželom Gilesom, tajomníkom Frankom Crawleym. Títo ľudia stoja na jej strane. Ale v Manderley pôsobí aj tajomná pani Danversová, domáca, ktorá naďalej ostáva verná Rebeke a znepríjemňuje život novej panej. Odťažité správanie samotného Maxima a všadeprítomné porovnávanie s dokonalou Rebekou privádzajú mladú ženu k myšlienkam, prečo si ju Maxim vlastne vzal za ženu. Pochybuje o jeho láske a verí, že on ešte stále miluje svoju mŕtvu manželku.

V ťaživej atmosfére more vyvrhne vrak lode a policajné vyšetrovanie ukáže, že Rebeka nezahynula náhodou, ale že jej smrť niekto spôsobil. A možným vrahom je jediný človek - Maxim de Winter. Následné vypočúvanie, súd a vyšetrovanie vyplaví na svetlo sveta také prekvapivé rozuzlenie, že čitateľa určite nesklame.

Zaujímavé je, že až do poslednej strany sa čitateľ nedozvie meno hlavnej hrdinky. Je rozprávačkou príbehu a postavy k nej prehovárajú bez toho, aby ju oslovili. Sama svoje meno nikdy nespomína, preto nám jej meno ostáva záhadou.

Adaptácie[upraviť | upraviť zdroj]

Romám bol niekoľko ráz sfilmovaný, najúspešnejšia je verzia Alfreda Hitchcocka s Laurencom Olivierom v úlohe Maxima de Wintera z roku 1944.