Rebeka Lešková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rebeka Lešková
slovenská poetka
Narodenie3. september 1773
Vyšná Slaná, Slovensko
Úmrtie16. november 1856 (83 rokov)
Kiskőrös, Maďarsko

Rebeka Lešková (* 3. september 1773, Vyšná Slaná – † 16. november 1856, Kiskőrös, Maďarsko) bola slovenská poetka, dcéra slovenského barokového spisovateľa Martina Laučeka, sestra zberateľky ľudovej poézie Zuzany Šafárikovej, teta spisovateľa, prekladateľa a zberateľa Imricha Laučeka, manželka spisovateľa, redaktora a filológa Štefana Leška, príbuzná básnika, prozaika a dramatika Daniela Jonatána Záboja Laučeka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka a jeho manželky Zuzany rodenej Šebökovej ako jedna z deviatich dcér (mala ešte päť bratov). Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, v rokoch 1783 – 1792 v Skalici, neskôr so svojím manželom žila v rokoch 1792 – 1793 v Křižliciach, v roku 1793 v Krabšiciach, v rokoch 1794 – 1798 v Prahe, v rokoch 1798 – 1810 v Dunaegyháze a od roku 1810 v Kiskőrösi.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Josefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, ale taktiež zostavovala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národné spievanky.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]