Rebrovky
| Rebrovky | |
 Rebrovky z Kunstformen der Natur od Ernsta Haeckela, 1904. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ctenophora Eschscholtz, 1829 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rebrovky (lat. Ctenophora) sú jediná trieda kmeňa nepŕhlivce (lat. Acnidaria), patriaceho do mechúrnikov.
Rebrovky v užšom zmysle je slovenský názov len malej časti nepŕhlivcov, konkrétne taxónu Nuda (= Atentaculata), ktorý zahŕňa len rad beroidky (Beroida).
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Namiesto pŕhlivých buniek majú rebrovky na ramenách lepivé bunky (koloblasty). Ich vývin je v podstate priamy, polypové štádium vždy chýba. Dospelé jedince sú biradiálne alebo pseudobilaterálne symetrické. Ich regeneračná schopnosť je nepatrná.
Je to malá skupina morských lezúcich alebo plávajúcich živočíchov. Na tele majú 8 membranóznych rebier, ktoré vznikli zrastom bŕv. Nie sú už typické Diblastica: majú nepravý mezoderm, novšie analogizovaný s mezenchýmom, ktorý vzniká imigráciou buniek prevažne ektodermálneho pôvodu do mezogley – v staršej literatúre označovaný ako ektomezoderm – všetky ostatné „trojvrstvové“ živočíchy (triblastica) majú mezoderm vždy endodermálneho pôvodu! Systém mezenchýmových hladkých svalov nepŕhlivcov sa viac podobá kožnosvalovému vaku ploskavcov, než prstencovitým svalovým vláknam medúz.
Trávenie je tiež špecifické: Sekretorické bunky ektodermálneho hltanu produkujú tráviace enzýmy, ktoré potravu extracelulárne predtrávia; trávenina je potom obrveným epitelom vháňaná do kanálov endodermálneho čreva, kde je pohlcovaná amébovitými bunkami, ktoré ju intracelulárne dotrávia a zásobujú živinami aj ostatné bunky. Rebrovky sú hermafrodity. Gaméty opúšťajú telo ústami, ale u druhu Coeloplana bocki (Tentaculifera) majú už gonády vlastné vývody na povrch tela. Štádium planuly je potlačené, vývin je v podstate priamy. U niektorých (rad Cydippida) sa vyskytuje pedogenéza. Niektoré uvedené znaky potvrdzujú, že rebrovky sú starobylou, fylogeneticky veľmi významnou vývojovou vetvou. Dnes žije len asi 90 druhov, napr. Beroe cucumis, Hormiphora plumosa, Cestus veneris – niekedy „Venušin pás“.
Systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Nepŕhlivce sa niekedy delia na 2 triedy:
kmeň nepŕhlivce (Acnidaria):
- trieda tykadlovky (Tentaculifera/Tentaculata) - lezúce druhy s tentakulami; patria sem všetky nepŕhlivce okrem radu beroidky (Beroida)
- trieda rebrovky [v užšom zmysle] (Nuda/Atentaculata) - plávajúce druhy bez tentakúl; patrí sem len rad beroidky
Inokedy sa delia takto:
kmeň nepŕhlivce (Acnidaria) - jediná trieda rebrovky [v širšom zmysle] (Ctenophora):
- podtrieda Typhlocoela
- podtrieda Cyclocoela
- rad beroidky (Beroida)
- rad opaskovky (Cestida)
- rad krídlovky (Loboferida)
- rad medúzkovky (Thalassocolycida)
- rad beroidovky (Ganeshida)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.