Recitatív

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Recitatív (tal. recitativo = prednášajúc) je reč spojená so spevom. Spev je pri recitatíve redukovaný na minimum a prispôsobuje sa intonácii slov tak, aby reč čo najlepšie vynikala. Taktiež hlasová poloha býva blízka hovorenej reči. Recitatív sa dá kategorizovať, ako prechodná forme medzi prednesom a spevom. Býva pomerne monotónny a neobsahuje typické melódie a neobsahuje žiadne rytmické členenie.

Vyvinul sa ako súčasť hudobných diel, najmä opier, ale vyskytuje sa aj v kantátach a oratóriách. Pri vzniku opery bol typický tvz. suchý recitatív (secco), doprevádzaný čembalom, violou, alebo violončelom (prípadne organom pri oratóriách). Recitatív acompagnato je dobrevádzaný živšou hudbou, často celým orchestrom. ktorý bol typický najmä pre Händela a Mozarta