Červený oblak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Red Cloud)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červený oblak
Červený oblak
vojnový vodca a náčelník kmeňa Oglala Lakota (Sioux)

Narodenie 1822
pri North Platte, Nebraska, USA
Úmrtie 10. december 1909
Pine Ridge, Južná Dakota, USA

Červený oblak, (ang. Red Cloud, v jazyku Lakota: Maȟpíya Lúta), (* 1822, pri North Platte, Nebraska – † 10. december 1909, Pine Ridge, Južná Dakota) bol vojnový vodca a náčelník kmeňa Oglala Lakota (Sioux). Na jeho čele stál od roku 1868 do roku 1909. Ako jeden z najsilnejších indiánskych protivníkov, ktorým Spojené štáty čelili, viedol v rokoch 18661868 úspešnú kampaň, známu ako Vojna Červeného oblaka. V nej bojoval o kontrolu nad oblasťou Powder River Country, nachádzajúcej sa na území severovýchodného Wyomingu a južnej Montany.

Po podpísaní Dohody z Fort Laramie (1868) viedol svoj ľud v dôležitej fáze prechodu na život v rezervácii. Niektorí z jeho amerických oponentov ho mylne považovali sa náčelníka všetkých Siouxov. Oglalské a iné skupiny fungovali nezávisle, aj keď niektorí samostatní vodcovia - ako Červený oblak - sa preslávili ako bojovníci, a boli rešpektovaní ako velitelia.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Červený oblak sa narodil pri delte rieky Platte, blízko dnešného mesta North Platte v Nebraske. Jeho matka, Premýšľajúca pri chôdzi, bola zo skupiny Oglala Lakota a jeho otec, Osamelý muž, bol náčelník vetvy Brulé. Tieto podkmene sú dva zo siedmich skupín kmeňa Lakota.

Podľa matrilineárnej tradície tohto kmeňa dieťa patrilo k ľudu svojej matky. Červený oblak sa učil u svojho strýka z matkinej strany, zvaného Starý náčelník dym (* 1774 – † 1864). Starý náčelník dym hral významnú rolu v chlapcovom detstve a po smrti jeho rodičov okolo roku 1825 ho vychovával.

Červený oblak už v mladom veku bojoval proti susediacim kmeňom Pawnee a Crow, pričom nadobudol vojenské skúsenosti.

Vojna Červeného oblaka[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna Červeného oblaka je názov, ktorý dala Armáda Spojených štátov sérií konfliktov s kmeňmi amerických indiánskych prérií v oblasti Wyomingu a Montany. Boje prebiehali medzi kmeňom Severných Cheyenne, spolu so skupinami z Lakota a Arapaho, proti Armáde Spojených štátov v rokoch 1866 – 1868. V decembri 1866 porazili pôvodní obyvatelia jednotku Spojených štátov; túto udalosť bieli nazývajú Fettermanský masaker (alebo Súboj 100 mŕtvych) – bol to dovtedy najväčší počet amerických strát na životoch.

Kapitán William J. Fetterman bol vyslaný z opevnenia Fort Phil Kearny s dvoma civilistami, 79 jazdcami a pešiakmi, aby prenasledovali malú skupinu indiánskych bojovníkov. Fettermana sprevádzal kapitán Frederick Brown; obaja boli sebavedomí a dychtiví po boji s Indiánmi. Neposlúchli rozkaz zostať za miestom Lodge Trail Ridge a ďalej prenasledovali bojovníkov. Lákadlom bol pre nich vodca tejto skupiny na poranenom koni - popredný bojovník Splašený kôň. Fetterman so svojimi vojakmi ho prenasledovali až do pasce – zo zálohy ich napadlo 2 000 indiánov kmeňov Sioux, Cheyenne a Arapaho. Zo všetkých Indiánov bolo zabitých 14, zatiaľ čo im padol za obeť celý 81-členný americký oddiel.

Po tomto súboji sa Americká mierová komisia vydala v roku 1867 na Prérie, aby zbierala informácie a pomáhala nastoliť mier medzi kmeňmi a Spojenými štátmi. Keď zistila, že Indiáni boli vyprovokovaní neoprávneným preniknutím bielych na ich územia v honbe za miestnymi surovinami, navrhla, aby sa týmto kmeňom pridelili určité územia na Prériách. Kmene Lakota, Severný Cheyenne, Arapaho a iné uzavreli mier so Spojenými štátmi v Dohode z Fort Laramie. Spojené štáty súhlasili s opustením svojich opevnení a stiahnutím sa z celej oblasti územia Lakota.

Dohoda 1868[upraviť | upraviť zdroj]

Dohoda založila Veľkú siouxskú rezerváciu, rozprestierajúcu sa na území Západnej rieky – na západ od rieky Missouri (od roku 1867 štát Nebraska), spolu s časťami Južnej Dakoty. Nepokojné vzťahy medzi rozširujúcimi sa Spojenými štátmi a pôvodnými obyvateľmi ale pokračovali. V roku 1870 Červený oblak navštívil Washington D.C. a stretol sa s Komisionárom pre indiánske záležitosti Ely S. Parkerom (ktorý bol Indián národu Seneca a generál Americkej armády), a prezidentom Ulysses S. Grantom.

V roku 1871 vláda založila pri rieke Platte, dolu po prúde od Fort Laramie, Agentúru Red Cloud. Dohoda z roku 1868 pomocou tejto služby zabezpečovala kmeňu Oglala týždenné prídely jedla, ako aj poskytovala ročné dávky hotovosti a tovaru. Množstvo týchto dávok určovali pracovníci agentúry a washingtonské vedenie. Niekedy prichádzali neskoro, v biednom stave, neprimeraných množstvách, alebo vôbec. Červený oblak vzal do tejto agentúry svoju skupinu ľudí, aby im pomohol preorientovať sa na iný spôsob života. V jeseni 1873 bola agentúra premiestnená na hornú Bielu rieku v severovýchodnej Nebraske.

Veľká siouxská vojna 1876 – 1877[upraviť | upraviť zdroj]

Červený oblak bol na jeseň 1873 usadený v agentúre aj so svojimi ľuďmi. Čoskoro sa zaplietol do sporu s novým indiánskym agentom, Dr. John J. Savilleom.

V roku 1874 viedol generál George Armstrong Custer prieskumnú misiu na siouxské teritórium, o ktorom boli správy, že sa tam v posvätnej indiánskej oblasti Black Hills nachádza zlato. Predtým sa armáda snažila držať zlatokopov mimo tohto územia, ale neuspela; a hrozba násilia narastala. V máji 1875 sa vydali siouxské oddiely, vedené Červeným oblakom, Škvrnitým chvostom a Osamelým rohom, do Washingtonu a pokúsili sa presvedčiť prezidenta Granta, aby rešpektoval dohodu a zastavil prúd zlatokopov mieriacich na ich územie. Pri viacerých príležitostiach sa stretli s Grantom, ministrom vnútra Delanom a komisárom pre indiánske veci Smithom. Ten im 27. mája oznámil, že Kongres záležitosť vyrieši tým, že kmeňom za ich pôdu vyplatí 25 000 $ a presťahuje ich na zriadené Indiánske územie. Indiánski vyslanci s takouto dohodou nesúhlasili, na návrh reagoval Škvrnitý chvost takto:

"Keď som tu bol predtým, prezident mi dal moju krajinu, usadil som sa na dobrom mieste a chcem tam aj zostať... Hovoríte o inej krajine, ale tá nie je mojou krajinou; nestojím o ňu a nechcem s ňou nič mať. Nenarodil som sa tam. Ak je to tak dobré miesto, mali by ste tam poslať tých bielych, ktorí sú teraz na našom území a nás nechať na pokoji."

Aj keď bol Červený oblak neúspešný v hľadaní mierumilovného riešenia, nezúčastnil sa v r. 1876 – 1877 na Lakotskej vojne, ktorú viedol Tȟašúŋke Witkó (Šialený kôň) a Tȟatȟáŋka Íyotake (Sediaci býk).

Agentúra Red Cloud bola na jeseň 1877 premiestnená na hornú rieku Missouri, a nasledujúci rok na juh dnešnej Južnej Dakoty, kde sa stala indiánskou rezerváciou Pine Ridge.

Posledné roky[upraviť | upraviť zdroj]

Červený Oblak (vpravo) s Americkým Koňom, v Rezervácií Pine Ridge, 1891

Červený oblak mal význam ako vodca kmeňa Lakota pri premene jeho života - od slobody na prériách k obmedzenému systému rezervácií. Jeho návšteva Washingtonu, ho presvedčila o veľkej početnosti a sile prisťahovalcov z Európy a zastával názor, že Oglalovia sa musia usilovať o mier.

V bránení svojho ľudu pokračoval aj po umiestnení do rezervácie. V roku 1877 sa postavil proti Dawesovmu zákonu, ktorý zrušil spoločné vlastníctvo kmeňa a rozdelil ho na 160 akrové pozemky. Tie pridelili hlavám indiánskych rodín, aby ich používali pre vlastnú obživu. Zvyšnú indiánsku pôdu vyhlásili Spojené štáty za nadbytočnú a predávali ju prisťahovaleckým usadlíkom. Červený oblak odmietol dohodu o predaji ďalších siouxských území. Spolu so Sediacim býkom bol neústupčivý, a tak sa vládni agenti museli uchýliť k podvodu: k obstaraniu potrebných súhlasov používali podpisy detí.

Červený oblak prežil všetkých ostatných hlavných siouxských vodcov indiánskych vojen. Zomrel v roku 1909 vo veku 87 rokov v rezervácií Pine Ridge, kde je aj pochovaný. Vo svojom starom veku vravel: "Dali nám veľa sľubov, viac ako som si zapamätal. Ale splnili len jeden - sľúbili, že nám vezmú našu zem... a vzali si ju."

Dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Red Cloud.JPG

Oznámenie o smrti a zásluhách Červeného oblaka vyšlo v novinách po celej krajine. Ako bolo pre Spojené štáty typické, mylne ho v The New York Times označovali za vodcu všetkých siouxských kmeňov kvôli jeho vystupovaniu vo vojne, ale opísali ho ako diplomata. Kým on bol popredný zástupca ľudu, kmeň Lakota bol veľmi decentralizovaný a nikdy nemal jednotného vodcu, hlavne veľké skupiny ako Oglala a Brulé.


Červený oblak bol fotografovaný Edwardom S. Curtisom. V roku 2000 bol posmrtne uvedený do Nebraskej siene slávy. Americká poštová služba si ho uctila 10 centovou známkou v Sérií veľkých Američanov.

Potomkovia Červeného oblaka pokračovali v línií tradičných náčelníkov kmeňa Lakota Sioux:

  • Jack Red Cloud, 1909-1928
  • James Red Cloud, 1928-1960
  • Charles Red Cloud (jeho brat), 1960-1979
  • Oliver Red Cloud, 1979-súčasnosť

Oliver Red Cloud, 93 ročný (2012) je štvrtá generácia priameho potomstva Červeného oblaka. Je náčelníkom Oglala Lakota Sioux, hovorca Tradičného siouxského národa a predsedom "Black Hills Sioux Nation Treaty Council".

"Som chudobný a nahý, ale som náčelník tohto národa. My nechceme byť bohatí, ale správne učiť naše deti. Bohatstvo by nám nebolo na nič dobré. Nechceme bohatstvo. Chceme pokoj a lásku." Červený oblak

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Red Cloud na anglickej Wikipédii.