Redaktor:Bubamara/Zákony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

„Keby som bol vedel, čo ma tu čaká, tak by som tu neliezol,“ hovorí si redaktor Wikipédie, či už odchádza, vyhráža sa že odíde, alebo trpne prežíva. Pritom následky ochorenia s názvom wikipediholizmus sú známe a dávno prebádané, rovnako ako mnohé iné zákonitosti Wikipédie. S týmito známymi skutočnosťami by sa na tomto mieste mal oboznámiť každý, kto sa chystá zriadiť si na Wikipédii účet. Ak si ho potom napriek upozorneniu založí, môže si za všetko, čo ho na Wikipédii postretne len on sám.

Podstránku Zákony vytvoril český redaktor Ioannes Pragensis na základe podobnej Raulovej anglickej podstránky. Do slovenčiny preložila Bubamara.

Uvedenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základný paradox Wikipédie: Wikipédia funguje len v praxi. Teoreticky by nikdy fungovať nemala.
  • Redwolfov dôsledok: Wikipédia je teda naozajstný komunizmus.
  • Zginderov dôsledok: Preto je nemožné predpovedať, kedy Wikipédia fungovať prestane.

Wikipediáni a iní pomätenci[upraviť | upraviť zdroj]

Netvrdím, že Wikipédia je mrhanie časom, avšak určite je tu pre tých, ktorí môžu mrhať časom. (Fastfission)

Šialenci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Silsorov zákon: Redaktorova šialenosť je priamo úmerná množstvu prídavných mien v jeho/jej zhrnutiach úprav.
  • Raulov doplnok: Je tiež úmerná počtu výkričníkov a VEĽKÝCH PÍSMEN.
  • Danov poddoplnok: A percentu tučného či farebného písma v jeho/jej komentároch na diskusných stránkach.
  • Anonymov podpoddoplnok: A počtu znakov v podpise.
  • Ioannov podpodpoddoplnok: Ak použijete v podpise inú abecedu ako latinku, násobte počet znakov štyrmi.
  • RyanGerbilovo pozorovanie: Ešte žiadna kvalitná úprava nebola zhrnutá SAMÝMI VEĽKÝMI PÍSMENAMI.
  • Kosebamseov zákon: Ľudia s výraznými názormi nebývajú blokovaní za propagáciu výrazných názorov. Blokujú sa kvôli porušovaniu obvyklých noriem správania, ktorého sa dopúšťajú, keď sa pokúšajú hájiť svoje názory.
  • Dôsledok: Pomätenosť myšlienky je nepriamo úmerná tomu, ako starostlivo jej prívrženci rešpektujú spoločenské normy.
  • Ôsmy Raulov zákon: Na Wikipédii pôsobí neúmerne mnoho gayov, ľudí vydávajúcich sa za príslušníkov opačného pohlavia a tých, ktorých nadmerne vzrušujú zvieratká. Nevie sa presne prečo, ale NullC nadhodil, že „všetky nové média najprv preskúmajú menšiny a ľudia na okraji spoločnosti“.
  • Ioannov dodatok: Na Wikipédii tiež pôsobí neúmerne mnoho ľudí, ktorí zastávajú najrôznejšie neobvyklé názory a tvrdošijne ich tu presadzujú.
  • Dôsledok (Ioannes Pragensis): Ak hľadáte nestrannú informáciu o nejakom neobvyklom názore či vyšinutom správaní, Wikipédia nie je najvhodnejším zdrojom. Ak však hľadáte vyznávačov tohto názoru či jedincov postihnutých týmto typom správania, Wikipédia je nenahraditeľná.
  • Dôsledok (HereToHelp): Články o serióznych veciach sú na Wikipédii menej rozvinuté než články o okrajových kuriozitách.
  • Lubafov zákon: Prísun duševného zdravia na Wikipédii sa nedá zvyšovať. Čím viac teda je redaktorov, tým je pravdepodobnejšie, že každý z nich cvok.
  • Chrisdova formulácia: Suma zdravého rozumu na Wikipédii je zhruba konštantná, populácia rastie.

Trollovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jedenásty Raulov zákon: Na arbitrážny výbor sa najhlasnejšie sťažujú tí, ktorých výbor potrestal za ich zlé správanie. Podobne zmenu pravidiel najhorlivejšie zastávajú tí, ktorí najviac kašlú na súčasné pravidlá.
  • Raulov zákon o trolloch: Ak je v nejakom diskusnom fóre dosť trollov, títo trollovia čoskoro odvedú výbornú prácu tým, že sa navzájom dokonale znemožnia.
  • Ioannov dodatok (Zákon servera Novinky.cz): Ak v diskusnom fóre trollovia a choromyseľní prispievatelia celkom prevážia, dokonale znemožnia aj toto diskusné fórum.
  • Ioannov dôsledok: Blokovať, blokovať, blokovať.
  • Bachmannov zákon o trolloch: Trollovia sú hnacou silou Wikipédie. Najhorší trollovia často vyprovokujú najlepších redaktorov k vytvoreniu vynikajúceho článku s nepriestrelnými referenciami tam, kde by bez trollov zostal len krátky odstavček.
  • Sagredoov dôsledok: Schopnosť redaktora je priamo úmerná miere, v akej na neho útočia trollovia.
  • Dôsledok: Trollovia sú prerastené deti.
  • Zákon Calvina a Hobbesa: Trocha hrubosti a neúcty dokáže povýšiť bezfarebné stretnutie na stret vôli a dodať drámu inak nudnému dňu.
  • Dôsledok: Predpoklad, že jedinec alebo skupina si nezaslúžia úctivé zaobchádzanie, má silno sebaplňujúci charakter.
  • Dôsledok: Rozdiel medzi provokatívnou, zdanlivo svojvoľnou akciou a odôvodneným činom tvorí zdvorilé a zrozumiteľné vysvetlenie.
  • Zovšeobecnenie (Ioannes Pragensis): Čím častejšie sa niekto v debatách oháňa nejakým pravidlom, tým je pravdepodobnejšie, že sám duchom tohto pravidla pohŕda.
  • Dôsledok (Prvý J.smithov zákon): Prvý redaktor, ktorý po niekom hodí pravidlo, ktoré sa týka správania, je najskôr zároveň ten, komu by najviac prospelo, keby si toto pravidlo prečítal.

Ostatní škodcovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zahakielov princíp neurčitosti: Dostatočne inteligentný vandal sa nedá odlíšiť od normálneho redaktora.
  • Zahakielov princíp nutnosti: Každý článok, ktorý môže byť vandalizovaný, buSTE VŠETCI BLBCI!!!!
  • Zahakielova britva: Nezvaľuj na vandalizmus to, čo sa dá uspokojivo vysvetliť hlúposťou.
  • ^demonov zákon webových stránok: Počet vandalov v článku o webovej stránke je priamo úmerný počtu návštevníkov tejto stránky.
  • Dôsledok: Čím menej návštevníkov nejaká stránka má, tým menej nestranný bude wikipedický článok o nej.
  • Tretí zákon Extreme Unction: Problematickí redaktori vyháňajú dobrých redaktorov z Wikipédie omnoho častejšie, ako dobrí redaktori problematických. Výnimkou sú priamočiari vandali, nad nimi dobrí redaktori zvíťazia vždy.
  • Ideologický zákon Durovovej: Osoba X horlivo zastáva nejakú ideológiu a príde ju na Wikipédiu propagovať, pričom poruší celý rad pravidiel. Redaktori Y a Z sa tomu postavia na odpor, a tak ich X obviní zo spiknutia v prospech opačnej ideológie. Keď Y a Z poukážu na porušenie pravidiel zo strany X, prekrúti X zmysel týchto pravidiel a obviní z ich porušenia Y a Z. Prežeň týmto mlynčekom ktorúkoľvek ideológiu a dostaneš rovnakú fašírku.
  • Durovovej zákon o škodcoch: Redaktori poškodzujú texty Wikipédie z troch dôvodov: z rozmaru, kvôli ideológii a pre zisk. Iba prvému z týchto troch dôvodov sa čelí ľahko.
  • Dodatok Durovovej: Každá metóda poškodzovania Wikipédie už bola niekedy vyskúšaná.
  • Prvý dkrieglsov zákon: Počet osobných útokov zo strany nejakého redaktora je nepriamo úmerný počtu kvalitných referencií, ktoré dodá na obranu svojho stanoviska.
  • Druhý dkrieglsov zákon: Počet osobných útokov zo strany nejakého redaktora je priamo úmerný počtu irelevantných citátov, ktoré dodá na obranu svojho stanoviska.
  • Amarkovov zákon citátov: Žiadna veta nie je tak jednoznačná, aby jej citácia vytrhnutá z kontextu nemohla slúžiť na podporu celkom pomýleného názoru.
  • Prvý Tearlachov zákon: Čím užší je tematický záber nejakého redaktora, tým pravdepodobnejšie sa z neho vykľuje problémový redaktor.

Bábky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alphaxov zákon bábok: Ako rastie počet zablokovaných redaktorov do nekonečna, pravdepodobnosť, že daný problémový redaktor je bábkou niekoho z nich, rastie k jednej.
  • Gracenotesovo pozorovanie: Keď niekto veľa prispieva, ale jeho stránka redaktora obsahuje len holé minimum, tento účet najskôr nebude jeho prvý.
  • MariusMov zákon: Ak použije nováčik slovo bábka, sám je bábka.
  • Amarkovov zákon bábkarstva: Čím častejšie niekto zdôrazňuje, že nie je bábka, tým pravdepodobnejšie to bábka je.

Inteligencia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zákon Woodrowa Wilsona: Vždy som patril k tým, ktorí veria, že najväčšia sloboda prejavu znamená najväčšie bezpečie, pretože keď je niekto hlupák, je najlepšie umožniť mu, aby hovorením svoju hlúposť vyjavil ostatným.
  • Sniperzova evokácia priemeru inteligencie: Pomysli, aký hlúpy je priemerný wikipedián. A teraz si uvedom, že polovica wikipediánov je ešte hlúpejšia.
  • Dôsledok: A uvedom si, že väčšinu článkov upravuje tá dolná polovica.
  • Dodatok: Inteligencia vandalov sa nedá merať kvôli ich obmedzenému slovníku.
  • Imunologický zákon Durovovej: Ak sa niekde objaví príspevok, ktorý obsahuje súčasne aspoň tri omyly, jeho autor disponuje imunitou voči rozumu.
  • Dôsledok (Zákon Durovovej o habituálnom zlyhávaní rozumu): Redaktor, ktorý si zvykol neustále porušovať zákony logiky, v tom bude pokračovať, aj keď to pre neho bude nevýhodné.
  • Výstraha Durovovej: Ak si dáte námahu a takémuto redaktorovi krok za krokom ukážete, kde vo svojom uvažovaní pochybil, obviní on z mylného úsudku vás a použije pritom nasledujúce dve schémy dokazovania: 1) „mýliš sa, preto mám pravdu ja,“ a 2) „mám pravdu pretože mám pravdu pretože mám pravdu pretože mám pravdu.“
  • Dôsledok (Ioannova útecha): Netreba sa obávať, že na Wikipédii prepukne epidémia rozumu.

Ostatní redaktori[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prvý Alphaxov zákon: Čím dlhšie poznáte niektorého redaktora, tým pravdepodobnejšie je, že sa z neho vykľuje mamľas.
  • Kbdankov dôsledok: Čím dlhšie poznáte a máte radi niektorého redaktora, tým pravdepodobnejšie je, že nadobro opustí Wikipédiu.
  • HereToHelpov zákon tvorby encyklopedického obsahu: Čas, ktorý človek už strávil na Wikipédii, je nepriamo úmerný objemu jeho prispievania do encyklopedických článkov.
  • Dôsledok: Písať články je otrava.
  • Dôsledok: Wikipediáni majú mnoho času nazvyš – len ho proste nevenujú písaniu obsahu.
  • Dôsledok (Wikipediánsky zákon klesajúceho výnosu): S rastom redaktorovej wikistaroby, klesajú jeho užitočné úpravy.
  • Miracetiho zákon kvalitných Wikipediánov: Najuznávanejší redaktor články nepíše.
  • Dôsledok: Čím viac chamrade, tým viac článkov.
  • The Breadov zákon: Čím väčšmi nenávidíte niektorého redaktora, tým je pravdepodobnejšie, že sa s ním dostanete do kontaktu.
  • Titoxdov zákon zachovania času: Povedať niekomu, aby nemárnil čas, je dobrý spôsob, ako začať márniť svoj vlastný čas.
  • Kizorov zákon pokory: Lepší redaktor, ktorý sa často mýli a vie o tom, než redaktor, ktorý sa veľmi zriedka mýli a vie o tom.
  • Anchoressov zákon odchodu: Vo chvíli, keď si väčšina redaktorov všimne, že to s niečou kariérou na Wikipédii ide dolu kopcom, už všetky pokusy vrátiť dotyčnému chuť do práce vedú len k urýchleniu jeho odchodu.
  • Walthamov zákon únavy: Čím je redaktor svedomitejší a ochotnejší pomáhať riešiť spory, tým pravdepodobnejšie čoskoro opustí Wikipédiu.
  • Walthamov zákon zmeny: Redaktor, ktorý rozdáva najviac vyznamenaní, obvykle očakáva, že ich sám za to dostane tiež najmenej toľko.
  • Dodatok: Mohol by to robiť aj kvôli zvýšeniu počtu svojich úprav alebo preto, že chce nadviazať užitočné kontakty.

Riadenie neriaditeľného[upraviť | upraviť zdroj]

Právo a pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štvrtý Raulov zákon: Na každého, kto trocha pozná autorský zákon, pripadá prinajmenšom desať tých, ktorí ho nepoznajú, a dvaja, ktorí si myslia, že ho poznajú, ale hlboko sa mýlia.
  • HereToHelpovo povzdychnutie: Wikipediáni, ktorí bojujú proti porušovaniu autorských práv, narobia Wikipédii oveľa viac škody než samotní majitelia autorských práv, ktorí presadzujú svoje práva.
  • Siedmy Raulov zákon: Ako plynie čas, pravidlá a zvyklosti Wikipédie sa stávajú stále rigidnejšími a je stále ťažšie ich zmeniť.
  • Dôsledok (Tretí Johnleemkov zákon): S rastom počtu pravidiel a odporúčaní, je stále ľahšie pravidlá zneužívať.
  • Dôsledok (Zákon Charlesa Matthewsa): Wikisudcovia a trollovia vždy presadzujú vytvorenie presných pravidiel k nejakej otázke, aby mohli lipnutím na litere podvracať ducha.
  • Dôsledok (Amarkov): Tí, ktorí najdôraznejšie trvajú na uplatnení nejakého pravidla, budú toto pravidlo najpravdepodobnejšie ignorovať v situácii, keď sa to bude priečiť ich záujmu.
  • Dôsledok (Sceptreov zákon): Pravidlá vlastne používajú len vandali a správcovia.
  • Durovovej zákon vylepšení: Predstavme si, že A je problematický návrh, ktorý bol právom kritizovaný a odmietnutý. Predstavme si, že niekto predloží vylepšený návrh B, ktorý sa podobá A, ale vyhýba sa jeho chybám. Potom najmenej 35 % hlasujúcich si stotožní A a B a okamžite zamietne aj B na základe dôvodov, ktoré platili pre A.
  • Durovovej zákon tvorby pravidiel: Na pravidlo Predpokladajte dobré úmysly zabudnite vo chvíli, keď píšete návrh nejakého pravidla, odporúčania alebo návodu. Tam platí „predpokladajte ten najhorší mysliteľný úmysel“ v toľkých variantoch, v akých len dokážete. Akonáhle bude pravidlo schválené, wikisudcovia a iní trollovia v ňom hneď začnú hľadať diery.

Správcovia a arbitri[upraviť | upraviť zdroj]

  • Durovovej zákon správcovstva: Jedna z najobtiažnejších vecí, ktorú možno od niekoho žiadať, je aby robil nepríjemné veci a robil ich v situácii, kedy jeho konanie bude najskôr vysvetľované zlovoľne. Pritom je to obvyklá požiadavka, ktorú problémoví redaktori kladú na správcu.
  • J.smithov zákon správcovstva: Ukážte mi správcu, ktorý ešte nikdy nebol obvinený z cenzúry, diktátorstva a lynču. A ja vám ukážem správcu, ktorý nerobí svoju prácu.
  • Sceptreov zákon správcovstva: Počet sťažností na správcu je priamo úmerný kvalite jeho práce.
  • Seraphimbladeov zákon správcovstva: Čím viac chrapúnstiev je na diskusnej stránke nejakého správcu, tým lepšie tento správca pracuje. Bonusové body sú za príspevky, ktoré sú napísané VEĽKÝM PÍSMOM alebo tučne.
  • Kizorova výhrada: Nepočítajú sa príspevky, ktoré napísal sám správca.
  • Kwsnov dodatok: Počítajú sa aj vandalské úpravy stránky redaktora.
  • Arrittova prvá axióma nástenky správcov: Ak sa niekto sťažuje na „cenzúru na Wikipédii“ alebo na niečo podobné, možno ho s čistým svedomím vyzvať, aby sa šiel sťažovať na lampáreň.
  • Arrittova druhá axióma nástenky správcov: Ak sa niekto sťažuje na „správcovské zneužívanie“, treba túto sťažnosť brať vážne, pretože pravdepodobne vyjde najavo, že niekto naozaj zneužíva niektorého správcu.
  • Szyslakov zákon nástenky správcov: Ak je sťažnosť plná preklepov, písaná CELÁ KAPITÁLKAMI alebo napísaná „maže správnu infornacyju!!!!“ potom jej pravdivostná hodnota konverguje k nule.
  • Durovovej zákon elít: V každej organizácii sa do popredia dostávajú dva typy ľudí: ľudia, ktorí chcú vecami poriadne pohnúť, a ľudia, ktorí sa chcú dostať do popredia. Čím viac je tých druhých, tým horšie to celé funguje.
  • Dodatok: Každý si myslí, že sám je v prvej skupine.
  • Zákon o odvolaní správcov (NicholasTurnbull): Ako sa blíži k nekonečnu počet škodcov Wikipédie, ktorých správca úspešne vyriešil, tak sa blíži k jednej pravdepodobnosť, že niekto navrhne jeho odvolanie z funkcie.
  • Sceptreov zákon zneužívania: Ak je niekto právom zablokovaný na dlhší čas, než aký stanovuje odporúčanie, bude blokujúci správca obvinený zo zneužívania svojich právomocí.
  • Kameničkov zákon menovania správcov: Pravdepodobnosť, že sa wikipedián stane správcom, je priamo úmerná počtu jeho úprav a nepriamo úmerná množstvu ním pridaného obsahu do hlavného menného priestoru.
  • Dôsledok: Dlhšie články píšu hlavne začiatočníci, ktorí ešte nenabrali potrebné skúsenosti, aby sa mohli venovať dôležitým typografickým úpravám.

Organizácia práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zákon sťažností (Raulovi zaslal redaktor, ktorý si prial zostať v anonymite): „Dobrovoľná tajomníčka môjho prvého cirkevného zboru dostávala množstvo sťažností; náš bulletin bol tlačený veľmi stručne, veľmi rozťahane, bol veľmi zdobený, veľmi strohý; zborový týždenník vychádzal vo štvrtok a vyhadzovali ho do odpadkov, pretože vo štvrtok chodí plno reklám a bulletin v nich zapadol; nová hlavička bola veľmi biela, veľmi do žlta, veľmi nákladná. Potom som ju raz začul, ako hovorí nejakému členovi: Kľudne mi povedz všetko, čo sa ti na tom nepáči. Ale priprav sa na to, že to potom bude tvoja práca. Keď sa ti nepáči, ako to robím ja, rob si to po svojom. Tak čo že sa ti na tom nepáčilo?“
  • Zákon Davida Gerarda: Odmenou za dobre splnenú úlohu na Wikipédii sú tri iné úlohy.
  • Tao Wikipédia (Septentrionalis): Prevádzkovať veľkú wiki je ako variť malú rybu.
  • Koan Wikipédia (LordAmeth): Ako v realite, tak na Wikipédii.
  • Dôsledok: Vzdelaní a informovaní budú vždy v nepatrnej menšine.
  • Wubova axióma: Rešpektovať druhých je dôležitejšie než rešpektovať pravidlá.
  • Wikitruthov zákon kompromisu: Keď požiadate wikipediánov, aby strihali nechty, povedie to k tomu, že čoskoro niekto začne usekávať celé ruky. A keď mu poviete „Bacha, spomaľ, to už zachádza priďaleko,“ obmedzí sa na to, že bude rezať len prsty. A všetci sa budú radovať z dosiahnutého kompromisu.
  • Jcovo pozorovanie: Čím serióznejší je človek, čin, námet, tým skôr bude obvinený z nečestnosti alebo inak pošpinený.
  • Dôsledok: Čím väčšia je skupina ľudí, ktorým sa snažíte pomôcť, tým pravdepodobnejšie za to budete zaslúžene potrestaní.

Spory a hlasovania[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jacquisov zákon: Čím viac času redaktor trávi v hlasovaniach a debatách, tým skôr bude každú otázku vnímať ako rozhodnutie medzi zmazať a ponechať.
  • Druhý zákon Extreme Unction: Úplne pochabého návrhu sa v dostatočne veľkej online komunite vždy ujme prinajmenšom jeden účastník a bude ho hájiť.
  • EWS23ov dôsledok: Aj keď je návrh viac ako dobrý, vždy sa nájde aspoň jeden človek, ktorý bude hlasovať proti.
  • Snowspinnerov zákon: Všetky metódy riešenia sporov s rastúcim časom konvergujú buď k úplnej neúčinnosti alebo k arbitrážnemu výboru.
  • Durovovej zákon sporov: Vo väčšine sporov na Wikipédii reálne ide o prd.
  • Picaroonov zákon: S rastúcou dĺžkou debaty klesá pravdepodobnosť, že sa tam objaví ešte niečo rozumné.
  • Gizzov zákon vojen v úpravách: Na vojnu v úpravách musia byť aspoň dvaja.
  • Amarkovov zákon eskalácie: Pravdepodobnosť, že spor bude eskalovať, je priamo úmerná intenzite sporov, ktoré sa na Wikipédii práve vedú.
  • BanyanTreeov princip: Čím viac sa o záležitostiach Wikipédie diskutuje mimo Wikipédiu, tým menej vierohodné bude to, čo sa rozhodne na samotnej Wikipédii.
  • Radiantov zákon vážnej diskusie: Nech už je diskusia akokoľvek seriózna a akokoľvek dobre podložená argumentami, vždy sa nájde najmenej jeden účastník, ktorý nič nepochopí a bude sa snažiť ju uzavrieť jednoriadkovým výkrikom do tmy.
  • Carptrashov zákon: Keď uvidíte, ako niekto píše „skutočnosťou je, pravda je, v skutočnosti, zjavne, z analýzy vyplýva, ako viem, každý vidí, zdravý rozum hovorí, vždy, naozaj, všetci sa zhodujú, samozrejme, jasne, nepochybne, iste, možno dokázať, nesporne, podľa nestranných pozorovateľov“ prípadne „technicky vzaté“, pripravte sa na to, že si prečítate jeho osobný názor.
  • Jrefereeho dodatok: Ak tam budú tri takéto alebo podobné frázy, pôjde o osobný názor mimoriadne diskutabilný.
  • HereToHelpova výstraha: Ak redaktor namiesto toho prizná, že ide o jeho osobný názor, tak ide stále ešte len o jeho osobný názor.

Kliky a spiknutia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pätnásty Raulov zákon: Miera klikarenia wikipediána je priamo úmerná počtu súkromných wikipediánskych diskusných fór, ktorých sa zúčastní.
  • Prvý zákon Extreme Unction: Ak dostatočný počet ľudí pracuje nezávisle s rovnakým cieľom, výsledok ich činnosti je neodlíšiteľný od spiknutia.
  • Dôsledok: Vždy sa nájde niekto, kto to nepochopí a bude okolo seba vidieť spiknutie kedykoľvek ho ostatní prehlasujú.
  • Dôsledok: Čím viac ľudí sa zhodne na tom, že daný redaktor narušuje Wikipédiu, tým menej pravdepodobné je, že tento človek je nevinný konštruktívny prispievateľ, ktorého chce odstrániť „vládnuca elita“. Nie že by teda tá pravdepodobnosť bola nejak zvlášť veľká už na začiatku.
  • Dôsledok: Ľudia, ktorí by najviac potrebovali pochopiť tento zákon a jeho dôsledky, ho nikdy nepochopia.
  • Dôsledok (Humus sapiens): Pokusy vyvrátiť teóriu spiknutia sa samy stanú súčasťou spiknutia.
  • Demiov zákon: Existujú iba dva druhy akcií, ktoré možno uskutočniť na Wikipédii: akcia, ktorá sa dá označiť za svojvoľnú, a akcia, ktorú možno označiť za spiknutie.
  • Dôsledok (Ryan Delaney): Akákoľvek zmena, čo ako bezvýznamná, neškodná, prospešná, vyvolá isto nejaký spor.

Obsah a jeho mazanie[upraviť | upraviť zdroj]

Kvalita[upraviť | upraviť zdroj]

  • Piaty Raulov zákon: Sporné články časom dospejú cez vojny v úpravách ku kompromisu, na ktorom sa zhodnú tí z redaktorov, ktorí ešte v zúfalstve neopustili Wikipédiu. Rovnováhu však onedlho zničí nejaký nový redaktor, keď sa pokúsi podľa neho absurdne jednostranný text kompletne prepísať. To je cyklická povaha kontroverzných článkov.
  • Raulova britva: Článok je neutrálny, ak po jeho prečítaní nedokážete povedať, s kým jeho autor sympatizuje. Ak dokážete po prečítaní článku povedať, s kým jeho autor sympatizuje, nie je to neutrálny text.
  • Palm doggov zákon: Skôr prejde ťava uchom ihly, než niekto na anglickej/slovenskej/inej Wikipédii napíše dobrý neutrálny článok o islame/Rómoch/Kosove/a podobne.
  • Knucmo2ov zákon biografií: Do životopisných článkov najčastejšie prispievajú ozajstní fanúšikovia opisovanej osoby a tí, ktorí ju najviac nenávidia.
  • Ellywaov zákon: Čím dlhšie je na Wikipédii nejaká téma už spracovaná, tým pravdepodobnejšie je, že sa objaví nový článok na rovnakú tému, ale pod iným názvom.
  • Kizorov povzdych: Zachovať dobrý obsah je prinajmenšom rovnako obtiažne ako vytvoriť dobrý obsah.
  • Sniperz11ov druhý zákon termodynamiky: Každý najlepší článok sa časom len zhoršuje.
  • Deckillerov zákon kvality: Slohová kvalita článkov, ktoré kandidujú na Najlepšie, je nepriamo úmerná kvalite referencovania.
  • Výnimka: Okrem prípadov, keď si účastníci debaty nespletú hlasovanie o zlatej hviezdičke s hlasovaním o zmazaní.
  • Gizzov zákon NPOV: Wikipediáni veria, že neutralita znamená rovnaký rešpekt voči všetkým overiteľným perspektívam. Trollovia si to vykladajú tak, že neutralita má byť rovnaké pokrytie všetkých perspektív.
  • I do not existov zákon menšín: Články o každej menšine sú dôsledne sledované členmi tejto menšiny, čo zaisťuje, že Wikipédia túto menšinu líči tak, ako si ona sama praje byť vnímaná verejnosťou.
  • Výhrada: Tí členovia menšiny, ktorí si dokázali voči svojej skupine zachovať objektivitu, články o svojej skupine vôbec neupravujú.
  • Dôsledok: Každá menšina si nárokuje nedotknuteľnosť pre svoje články, kategórie, nálepky redaktora a kategórie wikipediánov. Kto sa pokúsi ich existenciu spochybniť, bude automaticky označený za agenta, ktorý utláča väčšiny.
  • Dôsledok (Merovingian): Každá väčšina si nárokuje nedotknuteľnosť pre svoje články, kategórie, nálepky redaktora a kategórie wikipediánov. Kto sa pokúsi ich existenciu spochybniť, bude automaticky označený za agenta, ktorý terorizuje menšiny.
  • Pafferguyov zákon výskytu: Pravdepodobnosť, že niečo neobvyklé alebo málo známe má článok na Wikipédii, je tým väčšia, čím menej je to užitočné.
  • LaPellov zákon: Potreba upravovať pozitívne koreluje so silou opozície, ale nekoreluje s úžitkom pre čitateľov.

Mazanie a revertovanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jfdwolffov zákon hlasovania o zmazaní: Čím dlhšia je diskusia o zmazaní, tým vyššia je pravdepodobnosť, že navrhovateľ bude obvinený z pokusu cenzurovať Wikipédiu.
  • Danielovv dôsledok: Navyše čím dlhšia je diskusia o zmazaní, tým vyššia je pravdepodobnosť, že výsledok bude nemazať.
  • Riskerov zákon hlasovania o zmazaní: S rastom počtu redaktorov, ktorí sa zúčastňujú diskusie o zmazaní sa blíži jedná pravdepodobnosť, že niektorý z nich bude označený za bábku.
  • Zahakielov zákon hlasovania o zmazaní: Keď je článok v poriadku, niekto sa ho pokúsi opraviť. Keď článok nie je v poriadku, niekto ho navrhne na zmazanie.
  • Zahakielov dôsledok: Ak prežije zlý článok hlasovanie, potom pravdepodobnosť, že bude opravený predtým, než ho zas niekto navrhne na zmazanie, je nepriamo úmerná vášni, s akou jeho existenciu hájil autor.
  • Zahakielova výnimka: To nezahrňuje úpravy, ktoré autor učinil v čase hlasovania v snahe článok zachrániť.
  • Zahakielovo pozorovanie: Úpravy spomenuté vo vyššie uvedenej výnimke budú nápadné spojením ezoterických znalostí a osobnej neschopnosti.
  • Geogreov zákon: Biografický článok, v ktorom prímeno nezačína veľkým písmenom, je automaticky v peknej kaši.
  • Jfdwolffov zákon: Čím viac tučného písma, kurzívy a kapitálok je v nejakom príspevku, tým je menej pravdepodobné, že je dosť významný na to, aby mohol byť zachovaný.
  • Štvrtý zákon Extreme Unction: Ak je materiál pridaný do Wikipédie sprevádzaný komentárom ako „PROSÍM TOTO NEMAŽTE!!!“ tak je skoro iste potrebné ho vymazať tak rýchlo, ako len rýchlo stihnete stlačiť tlačidlo Vymazať.
  • Luigiho dôsledok: To platí aj pre hlasovanie o zmazaní, ak niekto pridá komentár začínajúci TOTO NEMAZAŤ alebo nejak podobne.
  • Ohnoitsjamieho zákon externých odkazov: Čím výrečnejšie a obsiahlejšie redaktor argumentuje v prospech externého odkazu, ktorý pridal do článku, tým menej pravdepodobné je, že tam ten odkaz skutočne patrí.
  • Prvý EyeSereneov zákon hlasovania o zmazaní: Čím menej encyklopedicky významný je článok, tým horlivejšie ho jeho autor bráni.
  • Dôsledok: Čím viac sa encyklopedická významnosť témy blíži k nule, rastie k jednej pravdepodobnosť, že na obranu jej významu bude citovaný počet odkazov, ktoré našiel Google.
  • Druhý EyeSereneov zákon hlasovania o zmazaní: Čím menej zdrojov obsahuje nejaký článok, tým viac obsahuje spamu v externých odkazoch.
  • Dôsledok: Čím viac sa počet spoľahlivých zdrojov blíží k nule, rastie k jednej pravdepodobnosť, že v externých odkazoch nájdeme MySpace alebo iný server, ktorý poskytuje zdarma priestor na tvorbu webových stránok.
  • Pharosov zákon vierohodných zdrojov: Ku každému ľubovoľne šialenému názoru možno na internete nájsť webovú stránku, ktorá o sebe tvrdí, že reprezentuje „medzinárodnú organizáciu“ podporujúcu tento názor.

Výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Goatsewinov zákon: S rastúcim počtom úprav na stránke sa zvyšuje pravdepodobnosť, že na jej začiatok niekto umiestni neslušný obrázok.
  • Durovovej zákon exhibicionizmu: Kedykoľvek niekto Wikipédii daruje fotografiu penisu, platí, že 1) je to vlastný úd toho, kto upravuje stránku a 2) nikdy sa ho nedotkne ženská ruka.