Región cestovného ruchu
Región cestovného ruchu je región Slovenska vymedzený na účely cestovného ruchu v roku 2004 dokumentom „Regionalizácia cestovného ruchu v SR“ zostaveným Ústavom turizmu, s.r.o. pre Ministerstvo hospodárstva. Príslušný dokument z roku 2004 aj s mapou je tu Archivované 2017-08-30 na Wayback Machine.
Pred rokom 2004 sa používalo staršie delenie na oblasti cestovného ruchu, ktorého jednotky (oblasti) boli inak vymedzené, a ktoré na rozdiel od delenia na regióny cestovného ruchu nepokrývalo celé územie Slovenska (stred Podunajskej nížiny a časť Východoslovenskej nížiny nepatrili do žiadnej oblasti cestovného ruchu). Toto delenie bolo založené na dokumentoch „Rajonizácia cestovného ruchu ČSSR“ z roku 1962 a najmä „Rajonizácia cestovného ruchu SSR“ z roku 1980.
Regióny cestovného ruchu (2004/2005)[upraviť | upraviť zdroj]
- Bratislavský región cestovného ruchu („Bratislavský región“)
- Podunajský región cestovného ruchu („Podunajsko“)
- Záhorský región cestovného ruchu („Záhorie“)
- Dolnopovažský región cestovného ruchu („Dolné Považie“)
- Strednopovažský región cestovného ruchu („Stredné Považie“)
- Severnopovažský región cestovného ruchu („Severné Považie“)
- Nitriansky región cestovného ruchu („Nitriansky región“)
- Hornonitriansky región cestovného ruchu („Horná Nitra“)
- Oravský región cestovného ruchu („Orava“)
- Turčiansky región cestovného ruchu („Turiec“)
- Horehronský región cestovného ruchu („Horehronie“)
- Pohronský región cestovného ruchu („Pohronie“)
- Ipeľský región cestovného ruchu („Poiplie“)
- Gemerský región cestovného ruchu („Gemer“)
- Liptovský región cestovného ruchu („Liptov“)
- Tatranský región cestovného ruchu („Tatry“)
- Spišský región cestovného ruchu („Spiš“)
- Košický región cestovného ruchu („Košický región“)
- Šarišský región cestovného ruchu („Šariš“)
- Hornozemplínsky región cestovného ruchu („Horný Zemplín“)
- Dolnozemplínsky región cestovného ruchu („Dolný Zemplín“)
V zátvorke sú uvedené neoficiálne (teda len možné) skrátené názvy.
Oblasti cestovného ruchu (1980/1981)[upraviť | upraviť zdroj]
- Bratislavská oblasť cestovného ruchu - vrátane Záhoria (bez Senickej oblasti) a Malých Karpát
- Podunajská oblasť cestovného ruchu („Podunajsko“)
- Senická oblasť cestovného ruchu
- Piešťansko-trenčianska oblasť cestovného ruchu
- Žilinská oblasť cestovného ruchu
- Kysucká oblasť cestovného ruchu („Kysuce“)
- Malofatranská oblasť cestovného ruchu („Malá Fatra“)
- Oravská oblasť cestovného ruchu („Orava“)
- Turčianska oblasť cestovného ruchu („Turiec“)
- Hornonitrianska oblasť cestovného ruchu („Horná Nitra“)
- Štiavnicko-kremnická oblasť cestovného ruchu
- Levická oblasť cestovného ruchu
- Poľanská oblasť cestovného ruchu („Poľana“)
- Nízkotatranská oblasť cestovného ruchu („Nízke Tatry“) - vrátane Liptova
- Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu („Vysoké Tatry“) - vrátane Magury a Pienin
- Spišská oblasť cestovného ruchu („Spiš“)
- Oblasť cestovného ruchu Slovenského raja („Slovenský raj“)
- Gemerská oblasť cestovného ruchu („Gemer“)
- Juhoslovenská oblasť cestovného ruchu - medzi Levicami a Slovenským krasom
- Oblasť cestovného ruchu Slovenského krasu („Slovenský kras“)
- Košická oblasť cestovného ruchu
- Prešovská oblasť cestovného ruchu
- Vihorlatská oblasť cestovného ruchu („Vihorlat“)
- Laborecká oblasť cestovného ruchu
V zátvorke sú uvedené neoficiálne (teda len možné) skrátené názvy.