Región cestovného ruchu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Regióny cestovného ruchu

Región cestovného ruchu je región Slovenska vymedzený na účely cestovného ruchu v roku 2004 dokumentom „Regionalizácia cestovného ruchu v SR“ zostaveným Ústavom turizmu, s.r.o. pre Ministerstvo hospodárstva. Príslušný dokument z roku 2004 aj s mapou je tu.

Pred rokom 2004 sa používalo staršie delenie na oblasti cestovného ruchu, ktorého jednotky (oblasti) boli inak vymedzené, a ktoré na rozdiel od delenia na regióny cestovného ruchu nepokrývalo celé územie Slovenska (stred Podunajskej nížiny a časť Východoslovenskej nížiny nepatrili do žiadnej oblasti cestovného ruchu). Toto delenie bolo založené na dokumentoch „Rajonizácia cestovného ruchu ČSSR“ z roku 1962 a najmä „Rajonizácia cestovného ruchu SSR“ z roku 1980.

Regióny cestovného ruchu (2004/2005)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bratislavský región cestovného ruchu („Bratislavský región“)
  • Podunajský región cestovného ruchu („Podunajsko“)
  • Záhorský región cestovného ruchu („Záhorie“)
  • Dolnopovažský región cestovného ruchu („Dolné Považie“)
  • Strednopovažský región cestovného ruchu („Stredné Považie“)
  • Severnopovažský región cestovného ruchu („Severné Považie“)
  • Nitriansky región cestovného ruchu („Nitriansky región“)
  • Hornonitriansky región cestovného ruchu („Horná Nitra“)
  • Oravský región cestovného ruchu („Orava“)
  • Turčiansky región cestovného ruchu („Turiec“)
  • Horehronský región cestovného ruchu („Horehronie“)
  • Pohronský región cestovného ruchu („Pohronie“)
  • Ipeľský región cestovného ruchu („Poiplie“)
  • Gemerský región cestovného ruchu („Gemer“)
  • Liptovský región cestovného ruchu („Liptov“)
  • Tatranský región cestovného ruchu („Tatry“)
  • Spišský región cestovného ruchu („Spiš“)
  • Košický región cestovného ruchu („Košický región“)
  • Šarišský región cestovného ruchu („Šariš“)
  • Hornozemplínsky región cestovného ruchu („Horný Zemplín“)
  • Dolnozemplínsky región cestovného ruchu („Dolný Zemplín“)

V zátvorke sú uvedené neoficiálne (teda len možné) skrátené názvy.

Oblasti cestovného ruchu (1980/1981)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bratislavská oblasť cestovného ruchu - vrátane Záhoria (bez Senickej oblasti) a Malých Karpát
  • Podunajská oblasť cestovného ruchu („Podunajsko“)
  • Senická oblasť cestovného ruchu
  • Piešťansko-trenčianska oblasť cestovného ruchu
  • Žilinská oblasť cestovného ruchu
  • Kysucká oblasť cestovného ruchu („Kysuce“)
  • Malofatranská oblasť cestovného ruchu („Malá Fatra“)
  • Oravská oblasť cestovného ruchu („Orava“)
  • Turčianska oblasť cestovného ruchu („Turiec“)
  • Hornonitrianska oblasť cestovného ruchu („Horná Nitra“)
  • Štiavnicko-kremnická oblasť cestovného ruchu
  • Levická oblasť cestovného ruchu
  • Poľanská oblasť cestovného ruchu („Poľana“)
  • Nízkotatranská oblasť cestovného ruchu („Nízke Tatry“) - vrátane Liptova
  • Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu („Vysoké Tatry“) - vrátane Magury a Pienin
  • Spišská oblasť cestovného ruchu („Spiš“)
  • Oblasť cestovného ruchu Slovenského raja („Slovenský raj“)
  • Gemerská oblasť cestovného ruchu („Gemer“)
  • Juhoslovenská oblasť cestovného ruchu - medzi Levicami a Slovenským krasom
  • Oblasť cestovného ruchu Slovenského krasu („Slovenský kras“)
  • Košická oblasť cestovného ruchu
  • Prešovská oblasť cestovného ruchu
  • Vihorlatská oblasť cestovného ruchu („Vihorlat“)
  • Laborecká oblasť cestovného ruchu

V zátvorke sú uvedené neoficiálne (teda len možné) skrátené názvy.