Regina v. Dudley and Stephens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Regina v. Dudley & Stephens alebo The Queen v. Dudley and Stephens (1884 14 QBD 273 DC) je jeden z najznámejších sporov v anglosaskom práve. V spore boli britská kráľovná Viktória ako žalobca za Spojené kráľovstvo a Tom Dudley s Edwin Stephensonom ako obžalovaní z vraždy. Obžalovaní boli uznaní vinní zo zločinu a odsúdení na trest smrti, kráľovná však využila svoje právo a následne im udelila milosť.

Opis sporu[upraviť | upraviť zdroj]

Vystavený záchranný čln (1884)

Obžalovaní stroskotali spolu s Edmundom Brooksom a malým chlapcom Richardom Parkerom na voľnom mori neďaleko Mysu Dobrej nádeje. Po niekoľkých dňoch hladovania bolo jasné, že chlapec je smrteľne chorý (pravdepodobne z dôvodu pitia morskej vody) a umiera a ostatní stroskotanci sú tiež na pokraji smrti z dôvodu nedostatku potravín a vody. Obžalovaní sa rozhodli chlapca zabiť a spoločne s Brooksom (ktorý však nebol obžalovaný, nakoľko bol proti zabitiu a ani sa samotného aktu aktívne nezúčastnil) použili chlapcove telo ako potravu a tekutiny. Parkera zabili vreckovým nožom, v danom momente už bol dlhší čas v bezvedomí. Tento čin im umožnil prežiť ešte niekoľko dní, až kým ich náhodne objavila okolo plávajúca loď.

Pred súdom bolo dokázané, že chlapca v čase, keď ho zabili, už nebolo možné zachrániť. Rovnako bolo dokázané, že obžalovaní týmto činom zachránili život sebe aj Brooksovi. Súd stál pred otázkou, či čin jednoznačne klasifikovať ako vraždu, oboch obžalovaných uznať vinnými zo spáchania vraždy a odsúdiť ich na trest smrti, alebo do verdiktu zakomponovať aj morálny aspekt a prekročiť tým pomyselnú hranicu práva.

Súd v spore rozhodol, že „skutkové okolnosti právne neospravedlňujú zločin“ a po dlhej diskusii rozhodol jednohlasne, že obžalovaní sú vinní zo spáchania vraždy a odsúdil ich na smrť obesením. Spor však posunul následne kráľovnej, ktorá obžalovaným udelila milosť a znížila trest na šesť mesiacov vo väzení.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HARVÁNEK, Jaromír et al. Teorie práva. Plzeň : Aleš Čeněk, 2008, s. 461-463.