Regiomontanus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Regiomontanus
Regiomontanus
nemecký matematik, astronóm a astrológ

Narodenie 6. jún 1436
Königsberg in Bayern, Bavorsko, Nemecko
Úmrtie 6. júl 1476 (40 rokov)
Rím, Taliansko

Johannes Müller von Königsberg (* 6. jún 1436, Königsberg in Bayern, Bavorsko, Nemecko6. júl 1476, Rím, Taliansko), známy pod latinským pseudonymom Regiomontanus, bol nemecký matematik, astronóm a astrológ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na univerzite v Lipsku, od (1451) vo Viedni, kde bol žiakom významného astronóma Georga von Peuerbacha. Po krátkom pobyte v Taliansku (pravdepodobne na univerzite v Padove), sa usadil opäť vo Viedni. V roku 1467 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa a kancelára Jána Vitéza, aby sa stal profesorom matematiky a astronómie na Academii Istropolitane, univerzite založenej v Bratislave kráľom Matejom Korvínom. V Uhorsku, najmä v Bratislave, Ostrihome a Budíne, pobudol do roku 1471 (1470), kedy sa usadil v Norimbergu, založil tam astronomickú pozorovateľňu vrátane dielne na zhotovovanie hvezdárskych prístrojov a tlačiareň, ktorá bola jednou z prvých v Európe. V roku 1476 na pozvanie pápeža Sixta IV. v súvislosti s reformou kalendára odišiel do Ríma, tam však nečakane ako 40-ročný zomrel.

Patril k najvýznamnejším astronómom predkopernikovskej éry. Okrem pozorovaní sa venoval aj konštruovaniu astronomických prístrojov a najmä zostavovaniu astronomických tabuliek, ktoré boli mimoriadne rozšírené vďaka ich spoľahlivosti v astronómii i navigácii (jeho tabuľky používal napriklad aj Krištof Kolumbus pri svojej ceste do Ameriky). Predovšetkým v súvislosti so zostavovaním tabuliek sa zaujímal aj o matematické problémy, najmä o trigonometriu. Jeho dielo De triangulis omnimodus libri quinque (Päť kníh o rozličných trojuholníkoch, 1464) je v dejinách matematiky považované za začiatok samostatného vývoja trigonometrie – jej oddelenia od astronómie, ktorej bola dovtedy súčasťou. Regiomontanus bol zostavovateľom viacerých – opäť veľmi rozšírených a dlho používaných – trigonometrických tabuliek, medzi nimi prvých šesťmiestnych tabuliek funkcie tangens a mimoriadne podrobných tabuliek funkcie sinus. Venoval sa aj rôznym otázkam algebry (riešenie rovníc, operácie s odmocninami) a teórie čísel, bol napr. objaviteľom piateho dokonalého čísla 33 550 336. Pozoruhodné sú aj jeho preklad a komentáre k Ptolemaiovmu Almagestu (tu nadväzoval na dielo svojho učiteľa Peuerbacha), ďalej preklad a vydanie viacerých antických i súdobých astronomických a matematických diel.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]