Regor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Regor A/B
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Plachty
Rektascenzia 08h 09m 32,0s
Deklinácia −47° 20′ 12,0″
Zdanlivá magnitúda (V) 1,78/4,27
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ WC8 / O7.5e
U-B farebný index −0,99
B-V farebný index −0,22
R-I farebný index -
Typ premennosti Neznámy
Astrometria
Vlastný pohyb (μ) RA: −5,93 mas/r
Dek.: 9,90 mas/r
Paralaxa (π) 3.88 ± 0.53 mas
Vzdialenosť približne 800 ly
(približne 260 pc)
Absolútna magnitúda (MV) −5,31/−2,79
Iné označenia
Al Suhail, Suhail Al-Muhlif, Gamma2 Velorum, HR 3207, CD −46°3846/3847, HD 68273, SAO 219504, FK5 309, GC 11105, CCDM 08095-4721, HIP 39953.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Regor, Al Suhail (arab. suhail – jasný, žiarivý) alebo Gama Velorum (γ Vel/γ Velorum) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Plachty.

Hlavná zložka je nadobor zdanlivej jasnosti 1,78m. Patrí do spektrálneho typu K5, do triedy svietivosti Ib. Jej sprievodca, hviezda zdanlivej jasnosti 4,27m, je vzdialený od nej na oblohe 17". Vzdialenosť od Zeme je približne 800 ly. V našich zemepisných šírkach sa nedá pozorovať.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Plachty nemajú hviezdy s gréckym označením alfa a beta, pretože tie zostali po rozdelení pôvodného súhvezdia v lodnom Kýle. Najjasnejšia hviezda súhvezdia tak nesie označenie až gama. Niekedy sa jej hovorí Regor; meno dostala údajne po astronautovi Rogerovi Chaffeem (Regor je Roger písané odzadu), ktorý tragicky zahynul počas nácviku štartu kozmickej lode Apollo 1 v roku 1967. Iné meno je arabské Suhail.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Regor je zložitá viacnásobná hviezda. Hlavná zložka tohto systému je modrý nadobor vyvíjajúci sa mimo hlavnej postupnosti. Má hmotnosť okolo 30 slnečných hmotností, povrchovú teplotu 35 000°C a svietivosť 200 000-krát vyššiu ako Slnko. Má veľmi tesného spoločníka, ktorý ovplyvňuje jeho vývoj. Tento spoločník je najjasnejšou Wolf-Rayetovou hviezdou na oblohe. Wolf-Rayetove hviezdy sú horúce a nestabilné hviezdy, ohromujúcou rýchlosťou vyvrhujú veľa hmoty. Wolf-Rayetova hviezda je momentálne menej hmotnou zložkou tejto tesnej dvojice, ale pravdepodobne začínala ako hmotnejšia a vyvíjala sa oveľa rýchlejšie. Táto zložka svieti približne 3800-krát intenzívnejšie než Slnko, ale jej hviezdy život nebude trvať dlho. Zdá sa, že môže explodovať ako supernova, aj keď pravdepodobne až po mnohých miliónoch rokov. Dvojica sa navzájom obehne raz za 78,5 dňa a je od seba vzdialená približne ako Zem a Slnko.

Opticky najbližší sprievodca tejto tesnej dvojhviezdy je modrý s emisnými čiarami (spektrálny typ O7e) a vo vzdialenosti 41,2“ vytvára s hlavnou zložkou veľmi impozantný pár. Jeho magnitúda je 4,2 a skutočná vzdialenosť 0,16 svetelného roka. Túto trojhviezdu obieha vo väčšej vzdialenosti (62,3“) modrobiely podobor typu B1 IV s jasnosťou približne 8 mag. Vo väčších vzdialenostiach, ale stále v tom istom zornom poli sa nachádzajú ďalší dvaja sprievodcovia. Ich jasnosti sa udávajú ako 9. a 10. magnitúda, alebo 9,1 a 12,5 mag. Jasnejší sprievodca je vzdialený od hlavnej zložky 93,5“.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.