Rekapitulačná teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rekapitulačná teória alebo pravidlo rekapitulácie, známa tiež v minulosti ako Haeckelov biogenetický zákon, hovorí, že každý živočích počas svojho zárodočného vývoja rekapituluje (opakuje) hlavné rysy svojho evolučného vývoja. Zárodok cicavca tak má napríklad počas svojho embryonálneho vývoja dočasne vytvorený zárodok žiabier.

Zárodočný tvar určitého orgánu sa nepodobá tvaru tohto orgánu u dospelého živočícha stojaceho vo vývojovej línii nižšie, ale len jeho embryonálnemu tvaru. Je to spôsobené tým, že v rámci evolučných zmien dochádzalo k odlišnému koncovému vývoju, buď odchýlkou alebo pridaním ďalšej fázy a tvarová príbuznosť je preto zreteľná len v začiatočných štádiách embryonálneho vývoja.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Obecná anatomie, s. 1-6. (po česky)