Relatívna väčšina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Relatívna väčšina (iné názvy: pluralita) je v matematike najväčší diel nejakej množiny. Je teda najväčšou skupinou (kategóriou), ale nie je nevyhnutne majoritou (nadpolovičnou väčšinou).

Význam pojmu "relatívna väčšina" je ovplyvnený tým, ako sú prvky v určitej množine kategorizované (napríklad členstvom v politickej strane, štátnou príslušnosťou v príklade nižšie).

Najmenšia možná pluralita je daná vzorcom \Big\lceil \frac{v+1}{n} \Big\rceil, kde v je počet prvkov (napr. vo voľbách počet voličov) a n je počet kategórií (vo voľbách počet strán alebo kandidátov). Ak napríklad existuje päť politických strán, musí na dosiahnutie víťazstva vo voľbách strana dosiahnuť minimálne 20 % odovzdaných hlasov.

Princíp relatívnej väčšiny sa uplatňuje v relatívnom väčšinovom systéme (známy aj ako systém prvého cieli - víťaz berie všetko), napr. vo voľbách do dolnej snemovne Spojeného kráľovstva.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnosti je 12 ľudí: 3 Nemci, 2 Angličania, 2 Kanaďania, 2 Mexičania, 2 Guatemalčania a 1 obyvateľ USA.

  • Z hľadiska krajiny pôvodu tvoria pluralitu traja Nemci.
  • Z hľadiska svetadielov tvorí Amerika majoritu siedmich ľudí (Kanada, Mexiko, Guatemala a USA).
  • Z hľadiska jazykového tvoria po anglicky hovoriaci ľudia pluralitu - 5 ľudí (Anglicko, Kanada, USA).
  • Z dvoch hľadísk (svetadiel a jazyk) tvoria pluralitu štyria po španielsky hovoriaci obyvatelia Ameriky (Mexiko a Guatemala).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Relativní většina na českej Wikipédii.