René Descartes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
René Descartes
Západná filozofia
Filozofia 17. storočia
Frans Hals - Portret van René Descartes.jpg
Meno René Descartes
Narodenie 31. marec, 1596
La Haye, Francúzsko
Úmrtie 11. február, 1650
Štokholm, Švédsko
Škola/tradícia karteziánstvo, racionalizmu
Oblasť záujmu metafyzika, epistemológia, veda, matematika
Význačné myšlienky Cogito ergo sum, metóda pochybovania, karteziánska sústava súradníc, karteziánsky dualizmus, ontologický argument pre existenciu Boha; považovaný za zakladateľa novovekej filozofie

René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch. Hlboko ovplyvnil celú novovekú vedu.

podpis René Descartesa

Postupom od metodického pochybovania k nepochybnému Cogito ergo sum (Myslím, teda som) začal obrat k subjektu, k vlastnej filozofii Ja. Descartes sa tým stal predovšetkým priekopníkom v oblasti kritiky poznania.

Descartes začína s bezprostredne danou subjektívnou skúsenosťou jednotlivca.

Jeho cieľom bolo založiť jednotnú vedu na matematickej báze. Descartes rozpracoval metódu získavania vedeckých poznatkov alebo racionálne zdôvodneného názoru: išlo tu o heuristickú metódu alebo výskumnú techniku (ars inveniendi = umenie objavovať), ktorá spočíva v postupnosti krokov zameraných na riešenie bádateľských problémov (v matematike, prírodných vedách, náboženstve i etike). Táto Descartova metóda kombinuje analýzu a syntézu, pričom analýza predstavuje rozklad problému alebo zložitého predmetu na jeho najmenšie, intuitívne rozoznateľné súčasti a syntéza ho rekonštruuje pomocou prísne logických operácii (dedukcie). Sledujúc pravidlá tejto metódy, Descartes hľadá posledné, základné, večné pravdy. Existencia týchto právd je podľa Descarta daná pravdugarantujúcim bohom (veracitas Dei). Sú však vlastnosti tohto boha nepochybné? V čom môže spočívať istota môjho poznania? Descartes radikalizoval svoju skepsu (pochybovanie) až k - podľa neho - nepochybnému, evidentnému východisku, ktoré sformuloval vo vete, ktorú by sme po slovensky mohli vyjadriť takto: Myslím, teda som (Cogito, ergo sum).

Rozmanitosť vecí - častí celku nie je podla Descarta (podobne ako podľa atomistov) výsledkom kvalitatívnych zmien. Ich kvalitatívnu rozmanitosť chápe ako výraz kvantitatívnej mnohotvárnosti. Preto napr. zviera chápal ako mechanický stroj.

V matematike zaviedol pojem premennej, funkcie, sústavu súradníc (tzv. karteziánsku) a založil analytickú geometriu.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Svet, alebo traktát o svetle – vznikalo v rozmedzí rokov 16221632 vyšlo až 1664
  • Rozpravy o metóde
  • Meteory
  • Dioptrika
  • O človeku
  • Princípy filozofie
  • Meditácie o prvej filozofii
  • Vášne duše
  • Listy Alžbete Falckej

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1975.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.