Renesančná architektúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätopetrská bazilika v Ríme

Renesančná architektúra je obdobie architektúry v 15.16. storočí.

Renesancia (z franc. renaissance, tal. rinascimento, obrodenie) vznikla v talianskych mestách v 15. storočí ako výraz svetského a humanistického sebavedomia zámožných mešťanov a nového záujmu o staroveké umenie. V súťaživom prostredí mestských štátov sa mešťania potrebovali prezentovať a aj mestá navzájom súťažili vo svojich reprezentačných stavbách. V architektúre tak došlo k výraznému obratu a veľkým zmenám.

Renesanční architekti sa opäť inšpirovali antickými, najmä rímskymi stavbami, ich súmernosťou, jednoduchosťou geometrických tvarov a pravidelnosťou proporcií, dôležité bolo aj zachovanie ľudského rozmeru u stavieb svetských. Renesančná architektúra sa teda odlišovala od gotiky celým svojim zameraním; hlavným stavebníkom monumentálnych stavieb sa namiesto cirkvi pomaly stávalo mesto a mešťania, šľachta, alebo panovník. Vznikali nové typy svetských stavieb ako je predmestská vila, zámok, palác, alebo radnica. Mestský dom ani zámok už nemali funkciu obrannú, ale skôr reprezentatívnu. Okrem kameňa sa začali používať v oveľa väčšej miere tehly, stavby sa spravidla omietali a zdobili štukatúrou, alebo mramorovým obkladom. Často sa uplatňovali vonkajšie stĺporadia, valená klenba, kupola, a schodište sa stalo samostatným architektonickým prvkom. Vznikol nový druh výzdoby skôr plochej fasády zvaný sgrafito. Namiesto lomených oblúkov nastúpili kruhové a u okien a dverí prevládali jednoduché obdĺžnikové tvary.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Renesančná architektúra vznikla vo Florencii začiatkom 15. storočia a rýchlo sa rozšírila po ďalších bohatých, hlavne severotalianskych mestách (Mantova, Vicenza, Pisa, Janov, Benátky, Rím). Nadväzuje na humanistický obrat v literatúre (Dante, Petrarca) a v maliarstve (Giotto, Fra Angelico), ktorý začal už okolo roku 1300. V talianskej architektúre sa gotický sloh nikdy príliš nepresadil a návrat k rímskym vzorom bol o to ľahší, že ju ovplyvňovali po celý stredovek. Za začiatok renesančnej architektúry sa obecne pokladá Filippo Brunelleschi (1377 – 1446) a jeho kupola dómu vo Florencii. Práve tu je dobre vidieť ako dokonale mohol nadviazať na stredovekú stavbu s mramorovým obložením.

Raná renesancia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá fáza renesančnej architektúry, raná renesancia či taliansky quattrocento začala okolo roku 1420 a siaha až do konca 15. storočia. V roku 1415 bol vo švajčiarskom kláštore objavený rukopis Vitruviovho spisu „O architektúre“ z 1. storočia pred Kr. a okolo 1450 spísal taliansky humanista Leon Battista Alberti vplyvný spis „O staviteľstve“, ktorý pomohol myšlienky talianskej renesančnej architektúry šíriť – najmä do Francúzska, Uhorska a južného Nemecka. Alberti projektoval niekoľko kostolov a upravil hlavné priečelie kostola S. Maria Novella vo Florencii (1451).

Vrcholná renesancia[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholná renesancia zahŕňa prvú polovicu 16. storočia a medzi hlavných autorov patrí Donato Bramante, od ktorého pochádza i prvý návrh chrámu sv. Petra v Ríme, Antonio da Sangallo mladší, Michelangelo Buonarroti, alebo Bramantov synovec Rafael Santi, ktorí tento chrám dokončili. V ich dielach sa však už objavujú rôzne odchýlky, ktoré klasický kánon modifikujú a problematizujú. Tento sloh, ktorý sa niekedy nazýva manierizmus, pripravuje prechod k ranému baroku. Medzi najznámejších architektov patria Andrea Palladio a Giorgio Vasari, obaja činní aj teoreticky.

Rozšírenie mimo Talianska[upraviť | upraviť zdroj]

Už začiatkom 16. storočia sa renesančné stavby objavovali i vo Francúzsku, alebo južnom Nemecku, ich ďalšiemu šíreniu však nepriali náboženské vojny, takže do severného Nemecka a do Anglicka dorazili až oveľa neskôr. V Anglicku sa ale stavali renesančné domy až do polovice 18. storočia.

Aj do českých krajín prišla renesancia s istým oneskorením a zo začiatku sa veľmi neujala. Súviselo to s hlbokým zakorenením gotického umenia v obecnom vkuse a s narušením kultúrneho rozmachu doby Luxemburgovcov počas husitských vojen. Preto i prvé renesančné prvky na Morave a v Čechách sú súčasťou neskorogotických stavieb. Vôbec prvou renesančnou pamiatkou je vstupný portál Spanilej veže zámku v Tovačove datovaný rokom 1492. Z rovnakého roku pochádza aj portál južnej brány zámku v Moravske Třebovej. Až v roku 1493 sa renesancia čiastočne prejavila v Prahe - okná novo vybudovanej časti kráľovského paláca na Pražskom hrade.

Renesancia sa v českých krajinách uplatnila najviac u šľachty a mešťanov. Stavali sa honosné paláce, ako napr. Lobkovický palác na Hradčanoch. Hrady sa prestavovali na zámky, ako je to napr. v Pardubiciach. Cirkevné stavby sa však okrem nutných opráv väčšinou nedočkali žiadnych veľkých úprav, nepribudlo ani veľa novostavieb. Situácia sa mala zmeniť po bitke na Bielej hore, v tej dobe však renesancia doznievala a nastupovala doba manierizmu a raného baroka. Česká renesancia sa stala samostatným pojmom pre zmes talianskej a nemeckej renesancie s určitým podielom českých umeleckých tradícii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Fletcher, A history of architecture. New York: Scribner 1948. Str. 604-850
  • Ottův slovník naučný, heslo Architektura. Sv. 2, str. 670

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renesanční architektura na českej Wikipédii.