Renga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tvorba poézie renga

Renga (jap. 連歌 spoločná poézia) je klasický žáner japonskej poézie. Je to dlhá reťazová báseň s pevnou formou, ktorú tvoria dvaja alebo viacerí autori. Má najmenej dve strofy (jap. – ku). Úvodná, formalizovaná strofa hokku (発句) sa stala základom moderného žánru haiku.

Strofy na seba nadväzujú a reťazia sa. Sú rôzne varianty pravidiel určujúcich kedy ktorý typ slohy nasleduje. Toto sa stanovuje vopred a autori prednášajú svoje slohy, ktoré jeden účastník zapisuje. Je to teda kolaboratívne dielo tvorené autormi majúcimi okamžitú inšpiráciu a poetické schopnosti.

Renga je typ pevného, v zmysle západnej poézie viazaného verša a vznikla ako reakcia na intuitívnu a voľnejšiu poéziu tanka. Ustálená forma však môže mať modifikácie, záleží od vopred daných propozícií.

Proces tvorby básne renga má tiež ustálenú formu. Je vždy známy hostiteľ a miesto, ktoré poskytuje básnikom, je určený tajomník-zapisovateľ a hlavný hosť sedenia, ktorý tvorí úvodnú slohu hokku určenú pre čestných hostí. Samozrejme sú známi i ďalší poeti. Tajomník zapisuje protokol okolo organizácie sedenia a táto listina aj s podpismi autorov má slúžiť ako svedectvo o autorstve básne.[1]

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Hokku[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá strofa, hokku, pozostáva zo 17 slabík (presnejšie mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór. Skladá ju čestný hosť spoločného básnického posedenia. Musí obsahovať kigo (季語), ustálené slovo alebo slovné spojenie symbolizujúce jedno z ročných období alebo udalosti v roku, ako aj predel, kiredži (切れ字), ustálené slovo alebo časticu na konci verša.

Waki[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá strofa, wakiku (脇句) alebo len waki (脇), pozostáva zo 14 mór rozdelených do dvoch veršov po 7. Skladá ju hostiteľ alebo organizátor spoločného básnického posedenia.

Daisan[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia strofa, daisan (第三) pozostáva z 5-7-5 mór. Musí končiť slovesom v tvare s príponou -te, ktorá umožní ďalšiemu básnikovi ľahšie nadviazať pokračovanie.

Hiraku[upraviť | upraviť zdroj]

Strofy medzi treťou a poslednou strofou sa nazývajú hiraku (平句), pokojné alebo ploché.

Ageku[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná strofa, ktorá ukončuje a uzatvára báseň renga, sa nazýva ageku (挙句).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý záznam o básni typu renga je z roku 1125 v cisárskej antológii poézie Kinjó waka šú. Z roku 1488 je zachovaný básnický útvar renga so sto veršami. Autori sú traja: Sočó, Šóhaku a Lio Sógi, ktorí boli u Minase Sangin Hyakuina ako hostiteľa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zdenka Švarcová: Japonská literatura 712-1868, vydaveteľstvo Karolinum, rok 2005, str. 227-228, ISBN 80-246-0999-1, ISBN 80-246-0998-3(soubor)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]