Revolúcia v rokoch 1848 – 1849

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rok 1848 v Paríži

Revolúcia (v rokoch) 1848-1849 (iné názvy: revolúcie v rokoch 1848-1849, v marxistickom koncepte filozofie dejín kontrarevolučné aktivity v rokoch 1848-1849, meruôsme roky, revolučné roky 1848-1849, Jar národov, európske revolúcie v rokoch 1848-1849; trochu nepresne revolúcia/revolúcie v roku 1848, revolučný rok 1848, meruôsmy rok, rok revolúcie, rok európskych revolúcií) bola séria revolúcií proti vtedajším monarchiám vo väčšine Európy v rokoch 18481849 (vo Švajčiarsku už v roku 1847). Bola ovplyvnená liberálnymi a republikánskymi myšlienkami.

Revolúcii predchádzal odpor voči poddanstvu a Metternichovi, neúroda, hladomor, hospodárska kríza, národné boje, nespokojnosť s vládnymi režimami po Viedenskom kongrese, zastaranosť feudalizmu.

Cieľom bolo odstránenie Metternichovho absolutizmu, snahy o zmenu feudálneho systému, vyrovnanie sa s multietnickosťou s cieľom federalizácie; rozšírenie demokratických slobôd (Francúzsko, rakúska časť habsburskej monarchie), prekonanie roztrieštenosti územia a národné zjednotenie (Nemecko, Taliansko) alebo samostatnosť (Uhorsko, Slovensko).

Vypukla vo Švajčiarsku (1847) ako aj Neapolsku a Sicílii (január 1848) a odtiaľ sa šírila po Európe. Zasiahnuté boli štáty celej Európy okrem Spojeného kráľovstva, Ruska, Holandska, Španielska a Osmanskej ríše a čiastočne Srbského kráľovstva (to samo o sebe dotknuté nebolo, ale aktívne sa zapájalo do revolúcii v habsburskej monarchii).

Na území Slovenska do tejto revolúcie spadá:

Situácia v Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Uhorska sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského nacionalizmu (maďarská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chcela oddeliť od Viedne - cieľom bolo vytvorenie Uhorského štátu s maďarským národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok 1848 v Uhorsku označuje z marxistického hľadiska aj ako reakčný a kontrarevolučný (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku internacionalizmu a triednemu boju). Už v roku 1844 odchádza Ľudovít Štúr so žiakmi z lýciea v Levoči a vzniká Slovenské národné hnutie - Tatrín. Študentské spolky združuje Jednota Slovenskej mládeže a v roku 1854 vznikajú Slovenské národné noviny.

15. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni, kedy bol odvolaný Metternich Ferdinandom V.. Parlament, ktorý vtedy zasadal v Bratislave, odhlasoval tzv. marcové zákony, na svoju dobu demokratické a progresívne.[chýba zdroj]

18. marca 1848 schválil uhorský snem v Bratislave tzv. Marcové zákony, ktoré ukončili feudalizmus a nastolili kapitalizmus.[chýba zdroj]

11. apríla 1848 boli podpísané a vstúpili do platnosti Marcové zákony, čo znamenalo zároveň koniec absolutizmu.[1]

10. mája 1848 bol schválený národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov, ktorý prinášal možnosť decentralizácie - Žiadosti slovenského národa. Následne bola na Štúra, Hurbana a Hodžu vystavený zatykač a následne odišili do Čiech. [2]

2 až 12.júna 1848 sa konal v Prahe Slovanský zjazd cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci Uhorska. Počas zjazdu vypuklo v Prahe povstanie ako reakcia na útok proti generálovi Alfredovi Windischgrätzovi. Češi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa Slováci presúvajú do Viedne, pripravujú revolučné vystúpenie. [3]

16. septembra 1848 je založená Slovenská národná rada, ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie. [4]

18. septembra 1848 odchádza dobrovoľnícke zoskúpenie na západné Slovensko (pod vedením hlavného dôstojníka Gloudeka). Vzniká štátny znak a 19.9. vyhlasuje Slovenská národná rada neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzýva do celonárodného povstania.

28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli Štúr, Hurban a Hodža obvinení za vlastizradcov.

20 až 26. októbra 1848 boli pri povstaní popravení študenti Holuby a Šulek. Počas jeseň 1848 je maďarské ťaženie na postupe a v septembri sa vyostrujú vzťahy medzi Peštou a Viedňou, ktoré vyústili zavraždením komisára pre Uhorskom - Lamberta. [5]

3. októbra 1848 cisár rozpúšťa Uhorský snem a vyhlasuje vojnový stav. [6]

6. októbra 1848 vypuklo povstanie vo Viedni a po jeho ukončení nastupuje nový cisár František Jozef I. Následne František Palacký prekladá snemu návrh na federalizáciou národov. Alfredov Windischgrätz poráža maďarské revolučné sily a následne je nastolená centralizácia. Moc je v rukách panovníka a obmedzenie uhorského snemu. Počas marca 1848 sa Slovenská národná rada obracia na cisára s novými žiadosťami s cieľom federalizácie, požiadavky slovenského snemu, vlastného jazyka, inštitúcií a zrovnoprávnenia. [7]

14. apríla 1849 vyhlásil Uhorský snem pod vedením Lajoša Košúta nezávislosť Uhorska v rámci monarchie (deklaruje sa jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov).[chýba zdroj]

13. augusta 1849 sa konala bitka pri Vlágoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a Viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol Bachovho absolutizmu (neoabsolutizmus), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a Viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.[chýba zdroj] Po neúspešnej revolúcii sa národné hnutie rozdelilo na prívržencov slovakizovanej češtiny (Ján Kollár, ktorý vydával Slovenské noviny) alebo prívržencov samobytnosti slovenčiny v rámci panslavizmu (Štúrovci). Kým Radlinský a Palárik u Viedenského dvora presadzovali federáciu, Štúrovci panslavistický model. V roku 1852 vychádzala Krátka mluvnica slovenská a v roku 1861 Peštbudínske vedomosti a pod vplyvom Februárového patentu (maďarizácia nemaďarských národov) sa formovalo sa Slovenské národné zhromaždenie po vedením Daxnera a Francisciho. V roku 1862 vzniklo Gymnázium v Revúcej a 4. augusta 1863 bola založená Matica Slovenská.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Július Botto: Michal M. Hodža In http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1321/Botto_Michal-M-Hodza/5
  2. Štátne zriadenia na území Slovenska In http://www.historika.sk/statzriadenia.htm
  3. http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc
  4. Formovanie a priebeh revolúcie 1848-49 In http://www.stur.sk/revolucia/revolucne_roky.htm
  5. Slovenskí martýri, komisári SNR, Holuby a Šulek 1848 In http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848
  6. http://www.mojazbierka.sk/index.php?m=emisia&id=106
  7. Trinásť tzv. „maďarských“ aradských martýrov at Mýty a historiografia In http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm