Revolúcia v rokoch 1848 – 1849

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rok 1848 v Paríži

Revolúcia (v rokoch) 1848-1849 (iné názvy: revolúcie v rokoch 1848-1849, v marxistickom koncepte filozofie dejín kontrarevolučné aktivity v rokoch 1848-1849, meruôsme roky, revolučné roky 1848-1849, Jar národov, európske revolúcie v rokoch 1848-1849; trochu nepresne revolúcia/revolúcie v roku 1848, revolučný rok 1848, meruôsmy rok, rok revolúcie, rok európskych revolúcií) bola séria revolúcií proti vtedajším monarchiám vo väčšine Európy v rokoch 18481849 (vo Švajčiarsku už v roku 1847). Bola ovplyvnená liberálnymi a republikánskymi myšlienkami.

Revolúcii predchádzal odpor voči poddanstvu a Metternichovi, neúroda, hladomor, hospodárska kríza, národné boje, nespokojnosť s vládnymi režimami po Viedenskom kongrese, zastaranosť feudalizmu.

Cieľom revolúcie bolo odstránenie Metternichovho absolutizmu, snahy o zmenu feudálneho systému, vyrovnanie sa s multietnickosťou s cieľom federalizácie; rozšírenie demokratických slobôd (Francúzsko, rakúska časť habsburskej monarchie), prekonanie roztrieštenosti územia a národné zjednotenie (Nemecko, Taliansko) alebo samostatnosť (Uhorsko, Slovensko).

Revolúcia vypukla vo Švajčiarsku (1847) ako aj Neapolsku a Sicílii (január 1848) a odtiaľ sa šírila po Európe. Zasiahnuté boli štáty celej Európy okrem Spojeného kráľovstva, Ruska, Holandska, Španielska a Osmanskej ríše a čiastočne Srbského kniežatstva (to samo o sebe dotknuté nebolo, ale aktívne sa zapájalo do revolúcii v habsburskej monarchii).

Na území Slovenska do tejto revolúcie spadá:

Situácia v Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Uhorska sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského nacionalizmu (maďarská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chceli oddeliť od Viedne - cieľom bolo vytvorenie Uhorského štátu s maďarským národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok 1848 v Uhorsku označuje z marxistického hľadiska aj ako reakčný a kontrarevolučný (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku internacionalizmu a triednemu boju). Už v roku 1844 po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej odchádza z bratislavského lýcea 22 študentov a vzniká Slovenské národné hnutie - Tatrín. Študentské spolky združuje Jednota mládeže slovenskej a v roku 1845 vznikajú Slovenskje národňje novini.

13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni, kedy bol odvolaný Metternich Ferdinandom V..

15. marca 1848 schválil Uhorský snem v Bratislave tzv. Marcové zákony, ktoré ukončili feudalizmus a nastolili kapitalizmus.[chýba zdroj]

11. apríla 1848 boli podpísané a vstúpili do platnosti Marcové zákony, čo znamenalo zároveň koniec absolutizmu.[1]

10. mája 1848 bol schválený národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov, ktorý prinášal možnosť decentralizácie - Žiadosti slovenského národa. Na Štúra, Hurbana a Hodžu bol následne vystavený zatykač a odišli do Čiech.[2]

2. až 12. júna 1848 sa konal v Prahe Slovanský zjazd, ktorého cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci rakúskej monarchie. Počas zjazdu vypuklo v Prahe povstanie ako reakcia na útok proti generálovi Alfredovi Windischgrätzovi. Češi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa Slováci presúvajú do Viedne, kde pripravujú revolučné vystúpenie.[3]

16. septembra 1848 je založená Slovenská národná rada, ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie.[4]

18. septembra 1848 odchádza dobrovoľnícke zoskúpenie na západné Slovensko (pod vedením hlavného dôstojníka Gloudeka). Vzniká štátny znak a 19. 9. vyhlasuje Slovenská národná rada neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzýva do celonárodného povstania.

28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli Štúr, Hurban a Hodža obvinení z vlastizrady.

28. septembra 1848 bol v Budíne zavraždený cisársky komisár pre Uhorsko a hlavný vojenský veliteľ gróf František Filip Lamberg, čím sa vyostrili vzťahy medzi Pešťou a Viedňou.

3. októbra 1848 cisár rozpúšťa Uhorský snem a vyhlasuje vojnový stav. [5]

6. októbra 1848 vypuklo povstanie vo Viedni a po jeho ukončení nastupuje nový cisár František Jozef I. Následne František Palacký prekladá snemu návrh na federalizáciou národov. Alfred Windischgrätz poráža maďarské revolučné sily a následne je nastolená centralizácia. Moc je v rukách panovníka a obmedzenie uhorského snemu. V marci 1849 sa Slovenská národná rada obracia na cisára s novými žiadosťami s cieľom federalizácie, požiadavkami na slovenský snem, vlastný jazyk, inštitúcie a zrovnoprávnenie. [6]

20. a 26. októbra 1848 boli pri povstaní popravení študenti Viliam Šulek a Karol Holuby. [7]

14. apríla 1849 vyhlásil Uhorský snem pod vedením Lajoša Košúta nezávislosť Uhorska v rámci monarchie (deklaruje sa jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov).[chýba zdroj]

13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol Bachov absolutizmus (neoabsolutizmus), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.[chýba zdroj] Po neúspešnej revolúcii sa národné hnutie rozdelilo na prívržencov slovakizovanej češtiny (Ján Kollár, ktorý vydával Slovenské noviny), alebo prívržencov samobytnosti slovenčiny v rámci panslavizmu (Štúrovci). Kým Radlinský a Palárik u viedenského dvora presadzovali federáciu, Štúrovci panslavistický model. V roku 1852 vychádzala Krátka mluvnica slovenská a v roku 1861 Pešťbudínske vedomosti. Pod vplyvom Februárového patentu (maďarizácia nemaďarských národov) sa formovalo Slovenské národné zhromaždenie pod vedením Daxnera a Francisciho. V roku 1862 vzniklo Gymnázium v Revúcej a 4. augusta 1863 bola založená Matica slovenská.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Július Botto: Michal M. Hodža In http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1321/Botto_Michal-M-Hodza/5
  2. Štátne zriadenia na území Slovenska In http://www.historika.sk/statzriadenia.htm
  3. http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc
  4. Formovanie a priebeh revolúcie 1848-49 In http://www.stur.sk/revolucia/revolucne_roky.htm
  5. http://www.mojazbierka.sk/index.php?m=emisia&id=106
  6. Trinásť tzv. „maďarských“ aradských martýrov at Mýty a historiografia In http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm
  7. Slovenskí martýri, komisári SNR, Holuby a Šulek 1848 In http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]