Reváň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Reváň
vrch
Reváň (vpravo) a Kľak
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Žilina, Martin, Prievidza
Obce Fačkov, Vrícko, Kľačno
Časť Kľak
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodia Rajčanka, Turiec, Nitra
Nadmorská výška 1 204,6 m n. m.
Súradnice 48°57′53″S 18°38′00″V / 48,9648°S 18,6334°V / 48.9648; 18.6334
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Fačkovského sedla
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Reváň (vrch v Malej Fatre)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Reváň (1 204,6 m n. m.[1][2]) je vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 14 km južne od Rajca.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina, Martin a Prievidza. Zasahuje na katastrálne územia obcí Fačkov, Vrícko a Kľačno.[5] Reváň je považovaný za posledný, najjužnejší vrch hlavného malofatranského hrebeňa, hoci ten sa pod vrchom stáča východným smerom a cez Bukovec (1 148 m n. m.) vedie do Vríckeho sedla. Západným smerom pohorie končí vo Fačkovskom sedle, kde nadväzujú Strážovské vrchy. S Reváňom ho vytvára vrch Homôľka (1 073 m n. m.), severným smerom sa vypína dominantný Kľak (1 352 m n. m.) a juhovýchodným susedom je Bukovec (1 148 m n. m.).[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch leží na hlavnom hrebeni, ktorým vedie chodník na Kľak. Patrí tak medzi hojne navštevované vrcholy, čomu však vďačí i relatívne dobrej dostupnosti. Veľkú časť vrchu pokrýva zmiešaný les, vrcholová časť s riedkym porastom a vrcholovou lúkou ponúka zaujímavý výhľad.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Mimo severného horizontu, ktorému kraľuje mohutný Kľak, ponúka Reváň panoramatický rozhľad. Pozorovateľné sú niektoré okolité vrchy Lúčanskej Fatry, no veľmi dobre vidieť veľkú časť Veľkej Fatry, Kremnické vrchy, Žiar, Vtáčnik i Strážovské vrchy. Pri vhodných podmienkach možno dovidieť na Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách, Inovec v Považskom Inovci, Veľký Choč či hrebeň Západných a Vysokých Tatier.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
  2. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reváň

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 44.