Rezanie závitov
Rezanie závitu je technologický proces vytvorenia závitu na valcovej ploche súčiastky. Z hľadiska technológie výroby sa závity delia na vonkajšie (skrutka) a vnútorné (matica). V praxi sa najčastejšie používajú - podľa profilu - závity metrické, Whitworthové a lichobežníkové.
Vonkajšie závity sa režú závitovými čeľusťami. Svojim tvarom pripomínajú kalenú maticu, v ktorej je vytvorených 3 až 5 drážok kruhového tvaru. Závitové čeľuste pre ručné rezanie môžu byť kruhové alebo radiálne. Závitové čeľuste sa upínajú do vratidla.
Vnútorné závity sa režú závitníkmi. Závitníky sú mnohorezné nástroje, ktorých tvar je prispôsobený postupnému odoberaniu triesok pri vyhotovaní závitu. Závitníky sa vyrábajú ako:
- ručné /ukončené štvorhranom/
- strojové /s upínacou stopkou/
Postup pri ručnom rezaní závitu[upraviť | upraviť zdroj]
- 1. upnutie materiálu – materiál sa najčastejšie upína do zveráka
- 2. vŕtanie otvoru – priemer vrtáku sa volí podľa priemeru závitu, pre vonkajší závit je priemer drieku o niečo menší, pre vnútorný závit naopak. Odporúčané priemery vrtákov sú uvedené v tabuľkách
- 3. rezanie závitu – nástroj sa upevní do vratidla, priloží k materiálu a pomaly sa ním začne otáčať. Poloha vratidla s nástrojom musí byť kolmá k materiálu, kontrola kolmosti sa robí uholníkom. Po zarezaní nástroja do materiálu sa pomaly otáča s vratidlom, pričom sa vyvíja primeraný tlak v smere osi nástroja. Po niekoľkých otáčkach sa s vratidlom potočí v opačnom smere, čím sa zabezpečí odvod triesok z miesta rezania. Pri rezaní nástroje mažeme, čím sa šetria nástroje a zároveň sa získa kvalitnejší povrch
- 4. kontrola závitu je zameraná na kontrolu veľkého a stredného priemeru závitu a stúpania. Na kontrolu závitu sa požívajú závitové šablóny alebo mikrometer so súpravou presných drôtikov
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rezanie závitov
