Rhea (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rhea
Rhea true color.jpg
Základné informácie
Objaviteľ G. D. Cassini
Dátum objavenia 23. december 1672
Satelit Saturn
Iné označenia Saturn V
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos 572 108 km
Excentricita 0,0012583
Perióda obehu 4,5 dňa
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty 0,345°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 1 532,4 × 1 525,6 × 1 524,4 km
Plocha povrchu 7 337 000 km2
Hmotnosť 2,306518±0,000353×1023 kg
Priemerná hustota 1,24 g/cm3
Úniková rýchlosť 0,635 km/s
Perióda rotácie 4,518212 dňa
(viazaná rotácia)
Priemerná povrchová teplota 53 K – 99 K
Ďalšie odkazy
Commons Rhea

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava
Mozaika snímok zo sondy Cassini z 26. novembra 2005
Umelecká predstava prstenca okolo Rhey

Rhea alebo Rea je druhý najväčší prirodzený satelit Saturna. Objavil ho taliansky astronóm Giovanni Domenico Cassini v roku 1672. Meno dostal po manželke Titána Chrona (v Ríme Saturna), ktorý vládol svetu, predtým než ho zvrhol vlastný syn Zeus.

Mesiac sa skladá zo zmesi vodného ľadu a kremičitých hornín s približne rovnakým zastúpením. Nedá sa vylúčiť, že Rhea má jadro z kameňa. Na západnej pologuli sú oblasti pokryté ľadom alebo srieňom, na východnej tmavšej pologuli sa pravdepodobne nachádzajú neostré povrchové útvary podobné útvarom na povrchu Dione. Jej povrch je husto pokrytý impaktnými krátermi, čím pripomína povrchu Mesiaca alebo Merkúra a patrí medzi najstaršie povrchy v slnečnej sústave.

Fyzikálne vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rhea patrí medzi veľké a prográdne obiehajúce mesiace. Má guľový tvar s priemerom 1 528 km, čo z nej robí druhý najväčší mesiac Saturna a deviaty najväčší mesiac slnečnej sústavy vôbec. Zároveň je najväčší známy mesiac (okrem našeho Mesiaca), ktorý nemá ani len náznaky atmosféry. Hustota Rhei je 1,24 g/cm3.

Dráha a rotácia[upraviť | upraviť zdroj]

Rhea obieha Saturn po takmer kruhovej dráhe s excentricitou 0,001 v strednej vzdialenosti 527 200 km. Je prvý mesiac, ktorý obieha za komplexom hlavných Saturnových mesiacov a celkove sedemnásty mesiac v poradí od Saturna. Rotácia Rhei je viazaná, to znamená, že k Saturnu je privrátená stále tou istou stranou. Jedna strana mesiaca vždy letí dopredu a preto je pokrytá oveľa väčším množstvom kráterov ako opačná strana.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Po prelete sondy Voyager 1, ktorá urobila snímky tohto mesiaca s rozlíšením 1 km astronómovia zistili, že povrch mesiaca pokrýva čistý biely ľad. Kvôli nízkej teplote, ktorá kolíše od 99 do 73 K (na niektorých miestach v noci až po 53 K) je ľadová kôra tvrdšia než oceľ. Pretože Rhea nemá nijakú atmosféru, na kráteroch nie sú viditeľné žiadne stopy po erózii. Podrobnejší pohľad na Rheu poskytla v roku 2006 astronómom sonda Cassini, ktorá urobila snímky v ultrafialovej, vizuálnej a blízkej infračervenej oblasti spektra a z nich bola potom vytvorená mapa, na ktorej vynikli jemnejšie štruktúry. Okrem kráterov sú častým povrchovým útvarom taktiež zlomy, ktoré sa tiahnu krížom cez mesiac a na snímkach vyzerajú ako svetlejšie pruhy na tmavšom pozadí. Nachádzajú sa na strane odvrátenej od Saturna. Predpokladá sa, že vznikli pretlačením materiálu na povrch mesiaca vplyvom takzvaného ľadového vulkanizmu. Svetlejšie zafarbenie by mohlo byť námrazou vodnej pary, ktorá veľmi dávno unikla z trhlín.

Povrch Rhey je pokrytý krátermi hustejšie, než povrch iných veľkých mesiacov bez atmosféry napríklad Tethydy alebo Dione. Najväčšie majú hĺbku až niekoľko kilometrov. Západná pologuľa má viac impaktných kráterov ako východná. Menej kráterov sa nachádza v oblasti rovníka po obvode celého mesiaca. Najväčší z nich je Izanagi s priemerom 220 km ležiaci na južnej pologuli blízko nultého poludníku.

Prstence[upraviť | upraviť zdroj]

Rhea je prvým mesiacom, pri ktorom sa našli silné dôkazy o tom, že má prstenec. Do tej doby boli známe prstence len okolo planét. Rhein prstenec je veľmi riedky, zo Zeme nepozorovateľný a je to v podstate široký disk zvyšného materiálu. Objavila ho sonda Cassini počas tesného preletu okolo tohto mesiaca v novembri 2005. Predpokladaná vzdialenosť disku od stredu mesiaca je okolo 5 000 km. Jedným z možných vysvetlení vzniku prstencov hovorí, že ide o pozostatky po kolízii s asteroidom alebo kométou v dávnej minulosti.

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Mytologická Rhea, po ktorej dostal mesiac meno, bola bohyňa úrody a plodnosti zeme a patrila medzi Titanov. Titani boli deti bohyne zeme Gaie a boha neba Urana. Bolo ich celkove dvanásť, šesť mužov (Okeanos, Koios, Krios, Hyperión, Iapetos a Kronos) a šesť žien (Thea, Rhea, Mnemosyna, Foibe, Themis, Tethys). Niektoré z ich mien nesú ďalšie Saturnove mesiace. Titan Kronos (Chronos) bol gréckou obdobou rímskeho boha Saturna. Saturn bol nielen Rheiným bratom, ale aj jej manželom. Mali spolu šesť detí, z ktorých najmladší Zeus (Jupiter) sa v dospelosti stal vládcom všetkých bohov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]