Riasavce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riasavce
Fächerflügler.png
Xenos peckii (1) samec, (2) samica.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Strepsiptera
Kirby, 1813
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Riasavce (Strepsiptera) je rad holometabolného hmyzu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Riasavce sú extrémne špecializovaná skupina hmyzu, silne pozmenená spôsobom života.

Samce sú pohyblivé, s unikátnou stavbou krídel - predné krídla sú premenené na krovkovité rudimenty (v starších systémoch môžu byť riasavce zaraďované k chrobákom, v extrémnych prípadoch iba ako čeľaď), kým zadné krídla sú široké, blanité, so zanikajúcou žilnatinou.

Samice sú neotenické a môžu byť dvojakého typu - u primitívneho podradu Mengenillidia sú larvovité, s ešte funkčnými nôžkami, kým u vyšších riasavcov (podrad Stylopidia) sú apódne, červovité, a nikdy neopúšťajú hostiteľa, z ktorého pomedzi bruškové sklerity vyčnieva len predná časť tela.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samec má zakrpatené ústne orgány, vôbec neprijíma potravu a po kopulácii hynie. Kopulácia je tiež unikátna, pretože samica nemá pošvu: samec preráža chitinizovaným penisom stenu jej tela na ľubovoľnom mieste (tzv. „traumatická inseminácia“). Z vajíčok sa liahnu invázne larvičky - triungulinoidy, ktoré vyhľadávajú hostiteľa.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Riasavce parazitujú u mnohých skupín hmyzu, často z kohorty Polyneoptera, ale i u blanokrídlovcov. I keď sú zväčša považované za rarity, v skutočnosti sú skôr ťažko zistiteľné. V strednej Európe prichádza do úvahy asi 25 druhov, napr. Xenos vesparum, parazit ôs z rodu Polistes.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]