Richard Ira Bong
| Richard Ira Bong | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Štát | Spojené štáty americké |
| Vyznamenania | |
| Medal of Honor D.S.C D.F.C. Air Medal Silver Star | |
| Odkazy | |
 Richard Ira Bong | |
Richard Ira Bong (* 24. september 1920, Poplar, Wisconsin, USA – † 6. august 1945, blízko Burbank, Kalifornia) bol americký letec a najúspešnejšie letecké eso amerického letectva, ktorý počas 2. svetovej vojny zostrelil 40 japonských lietadiel. Za svoje úspechy bol roku 1944 ocenený najvyšším americkým vyznamenaním Medal of Honor.
Život
Mladosť a raná kariéra
Bong vyrastal na farme neďaleko mesta Poplar vo Wisconsine. Od malička sa zaujímal o letectvo, staval aj modely lietadiel. Na univerzite vo Wisconsine študoval od roku 1938 pedagogiku. Počas štúdia začal navštevovať civliný letecký kurz. V roku 1941 sa zapísal do United States Army Air Corps ako kadet. Už počas výcviku v severnej Kalifornii sa ukázalo, že je schopný letec. Po skončení výcviku mu bola udelená 9. januára 1942 hodnosť nadporučíka. Následne sa stal inštruktorom leteckej streľby. Stal sa známy svojimi akrobatickými kúskami so svojim P-38 aplikoval prvky vyššej pilotáže v blízkosti mosta Golden Gate Bridge, za čo bol neskôr pokarhaný veliteľom 4. leteckej armády generálmajorom Kenneym.
2. svetová vojna
Neskôr sa dostal k 49. stíhacej peruti, 14. stíhacej skupiny na Hamilton Field v Kalifornii. Predtým než v lete 1942 jednotku poslali do Anglicka, bol Bong prevelnýk inej jednotke na Hamilton Field, ktorou bola 78. stíhacia skupina. Tu slúžil v 84. stíhacej peruti. Táto jednotka sa čoskoro dostala do oblasti južného Tichomoria.
10. septembra 1942 sa poručík Bong dostal k 9. stíhacej peruti známej ako „Flying Knights“, spadajúcej pod 49. stíhacia skupina. Jednotka mala základňu v meste Darwin v Austrálii. Kým jeho jednotka čakala na dodávky nedostatkových strojov P-38, Bong ostatní letci 9. perute lietali v strojoch 39. stíhacej perute, ktorá sa nachádzala v Port Moresby na Movej Guinei, aby získali bojové skúsenosti. 27. decembra 1942 tak získal svoje prvé dva zostrely, keď zničil jedno japonské Micubiši A6M „Zero“ a jedno Nakadžima Ki-43 „Oscar“ nad Bunou, počas bojov o Buna-Gona. Bong bol za tento úspech dekorovaný medailou Silver Star.
V marci 1943 sa vrátil k 49. stíhacej peruti na Schwimmer Field neďaleko Port Moresby. 26. júla 1943, Bong zostrelil 4 nepriateľské stíhačky nad Lae bol za to vyznamenaný D.S.C.. V auguste, dostal na zotavenie dovolenku, ktorú strávil v Austrálii.
Do apríla 1944, vtedy už kapitán Bong získal 27 vzdušných víťazstiev, čím predbehol Eddieho Rickenbackera, ktorý počas 1. svetovej vojny získal 26 víťazstiev.
Počas ďalšej dovolenky v USA stretol svoju budúcu ženu Marjorie Vattendahl. Na Novú Guineu sa Bong vrátil v septembri 1944 a pomenoval svoj P-38 "Marge" podľa svojej priateľky. Napriek tomu, že sa dostal do štábu aj naďalej pokračoval v bojových misiách z Taclobanu, Leyte, počas Filipínskej kampane, kde do decembra dosiahol celkovo 40 víťazstiev. Na odporúčanie generála Kenneyho, Bong dostal najvyššie americké vojenské vyznamenanie Medal of Honor od generála MacArthura v decembri 1944.
V Bongovej citácii k medaile stálo, že lieta bojové misie aj napriek tomu, že je inštruktor, pre štandardizáciu dôstojníkov V. stíhacieho veliteľstva. Jeho hodnosť majora ho kvalifikovala do funkcie veliteľa perute, avšak uprednostňoval lety v ako veliteľ dvojice či štvorice lietadiel. V januári 1945, spojenecké veliteľstvo oblasti Tichomoria, poslalo Bonga nadobro do zázemia. Bong sa oženil s Marge a podieľal sa na rôznych spoločenských akciách ako bola propagácia vojnových podielov.
Smrť
Bong sa neskôr stal skúšobným pilotom pre Lockheed Corporation. Lietal na nových prúdových strojoch P-80 Shooting Star na Burbanskom letisku. 6. augusta 1945 mu počas štartu vynechala palivová pumpa a jeho P-80A výrobného čísla 44-85048 začala strácať výšku. Náhradná pumpa buď nefungovala alebo ju Bong zabudol zapnúť. Napriek tomu sa mu podarilo z neovládateľného lietadla vyskočiť, ale bol príliš nízko na to aby sa jeho padák stihol otvoriť. Jeho smrť by sa dostala na prvé stránky novín, zatienila ju však iná ohromujúca správa, ktorou bolo bombardovanie Hirošimy.
