Rigoletto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rigoletto
Rigoletto
Rigoletto premiere poster.jpg
Hudba
Giuseppe Verdi
Libreto
Francesco Maria Piave
Predloha
Victor Hugo: Kráľ sa zabáva
Vznik
1850
Premiéra
11. marec 1851
Benátky, Teatro La Fenice
Informácie o predstavení
Jazyk taliansky
Počet dejstiev 3
Miesto a čas diania Mantova (mesto), 16.storočie
Pozri tiež Zoznam opier

Rigoletto je opera talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho na libreto F. M. Piaveho podľa románu Kráľ sa zabáva od Victora Huga. Opera ma tri dejstvá. Premiéru mala v divadle La Fenice v Benátkach 11. marca 1851.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vojvoda z Mantovy - tenor
  • Rigoletto(vojvodov šašo)- bariton
  • Gilda(Rigolettova dcéra) - soprán
  • Sparafucile(nájomný vrah) - bas
  • Maddalena(Sparafucilova sestra) - mezzosporán
  • Gróf Monterone - bariton
  • Marullo(šľachtic) - bariton
  • Borsa(dvoran) - tenor
  • Gróf Ceprano - bas
  • Grófka Ceprano(jeho žena) - sporán
  • Dvorania - zbor

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Scéna 1 : Miestnosť v paláci

Vojvoda vchádza do miestnosti, kde práve prebieha bál, v sprievode jeho dvorana Borsa a vypráva mu o nádhernom dievčati ktoré videl v kostole. Podarilo sa mu zistiť kde býva. Dalej hovorí o tom ako jej bol dvoriť ale nezistil jej meno a ona tiež nevie kdo je on. Borsa upriamy jeho pozornosť. na skupinu dievčat ktoré práve vstúpli do miestnosti. Medzi nimi je aj grófka Ceprano ktorá sa teší z vojvodovho záujmu o ňu. Vojvoda si začne pospevovať o svojej nie príliš dobrej morálke(je to velký sukničkár) Questa o quella. Akonáhle sa začal tancovať minuet a skupina dievčat opustila grófku, vydá sa vojvoda priamo k nej. Hvorí jej že by mala opustit grófa a v náručí ju berie preč. Gróf Cepráno sleduje celú sitáciu. Prichádza k nemu hrbáč Rigoletto, ktorý za mu za to posmieva.

Rigoletto odíde. Zatial čo dvorania tancujú périgourdine, prichádza Marullo a další dvoran. Hovorí všetkým dvoranom čo nenávida Rigoletta že zitil že Rigoletto ma milenku. Dvorania tomu nechcú uveriť a slubujú mu pomstu. Predtým než začnu o tom hovoriť prichádza vojvoda v sprievode svojho šaša. V tedy k nemu príchádza Grof Cerpano a stažuje sa na vojvodu a jeho aféru z grófkou. Náhle do sály vstúpy Gróf Monterone ktorý sa prišiel sťažovať na to že mu vojvoda zviedol dcéru. Rigoletto si do doberá svojimi ostrými poznámkami. Nakoniec dá vojvoda uvezniť grófa. Gróf ich za to oboch preklína. Rigoletto sa kliadby zľakne.

Scéna 2 : Ulice Mantovy a dvor Rigolettovho domu

Rigoletto odchádza z bálu domov. Po ceste stále myslí na kliadbu. Po ceste domov ho sleduje muž Sparafucile je to najomný vrah. Prichadza k Rigolettovi a ponúka mu svoje služby. Rigoletto vidí medzi sebou a ním istú podobnosť Pari Siamo! (sme rovnaký). Sparafucile používa meč na zabíjanie a Rigoletto svoj jazyk (Io la lingua, egli ha il pugnale). Rigoletto vchadza do svojho domu za svojou dcerou Gildou. Srdečne sa spolu vítaju Figlia!" "Mio padre! (Dcera! Moj otec!). Rigoletto chce utajiť svoju dcéru pred vojvodom a zvyškom mesta a Gilda zase nevie aké povolanie má jej otec. Od vtedy čo ma zákazane chodiť von, nebola nikde okrem kostola. Rigoletto začuje podozrivý zvuk z vonku a ide ho preveriť. Medzi tým Gila hovorí služke Giovannie, že sa cíti prevynilo pretože nepovedala otcovi o študentovi ktorého stretla v kostole. Velmi sa jej pačil a že by ho milovala o to viac kebyže je chudobný ako dôkaz lásky. Náhle vojde vojvoda do izby kde je Gilda. Vojvoda sa totiž dohodol zo služkou že ho pustí do vnútra za menší úplatok. Gilda sa najprv zlakne a snaží sa uniknúť. Neskôr sa ukludní a vojvoda ju začne presviedčať o svojej láske k nej. Najprv si mysli ze mu odolava ale potom sa ho spýta na meno vojvoda odpovie že je chudobný študent Gualtier Maldè.Gilda sa bojí príchodu svojho otca a pošle vojvodu preč. Ako odchádza vyznávaju si navzájom lásku. Keď je gilda sama doma rozmyšla nad láskou k študentovy Caro Nome ! (krásne meno).

Neskôr sa dvorania zhromaždia pri Rigolettovom dome chystajúc uniesť Gildu(stále si myslia že je to Rigolettova milenka). Stretnú Rigoletta a nahovoria mu že idú uniesť Grófku Ceprano, presvedčia ho aby im pomohol. Dajú mu na hlavu masku cez ktorú vôbec nič nevidí povodia ho aby stratil orientáciu. Nakoniec im podrží rebrík po ktorom vylezú do jeho domu a unesú mu dcéru. Po tom čo si to všetko uvedomí začne plakať a spomenie si na kliadbu (Ah, la maledizione!!)

Druhé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvoda zistil. že Gilda bola unesená. Dvorania mu ju odovzdajú a rozprávajú mu pritom čo urobili. Rigoletto zatiaľ hľadá dcéru v paláci a prosí dvoranov o jej vrátenie. Nakoniec je mu vrátená zneuctená a Rigoletto prísaha Vojvodovi pomstu za seba aj Monterona, ktorý je uväznený.

Tretie dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rigoletto berie svoju dcéru do Sparafucilového hostinca aby Gilda videla aký je vojvoda v skutočnosti chudák, zhýralec, lump. Gilda naozaj vidí ako jej milovaný vojvoda, ktorému uverila slová o láske k nej, spieva hanebnú pieseň zhadzujúcu ženy a pritom sa dvorí Maddalene. Rigoletto se dohodne so Sparafucilom na vojvodovom zavraždení, čo Gilda počuje. Sparafucile má vojvodu zabiť a jeho telo Rigolettovi odovzdať. Ten ho chce sám hodiť do rieky. Gilda však vojvodu stále miluje, napriek tomu, že videla aký je a je odhodlaná ho nejako zachrániť. Tu sa jej nečakane ponukne príležitosť, keď sestra nájomného vraha Sparafucila, Maddalena, ktorej sa vojvoda dvoril, prosí brata aby vovodu nezabíjal, pretože sa ľúbia. Ten najprv odmieta, ale na sestrino naliehanie nakoniec pristane, že síce nezabije Rigoletta ako Maddalena navrhovala (aby dostal zjednané peniaze za vraždu), ale ak príde do hostinca do polnoci, ktokoľvek iný, bude zabitý namiesto vojvodu. Keď toto Gilda počuje, rozhodne sa a s prosbou k Bohu aby odpustil Sparafucilovi a Maddalene, a aby otec odpustil jej vchádza do hostinca v stanovenom čase. Sparafucile ju prebodne. Rigoletto prebral telo zabalené vo vreci a vo chvíli ako ho chce hodiť do rieky, začuje známu posmešnú pesničku, spievanú vojvodom "La donna e mobile...". Je zhrozený čie telo to teda dostal a roztvára vrece, aby zistil, že je to jeho milovaná dcéra. Tá ešte nie je mrtva, prosí otca o odpustenie pre seba aj pre milovaného vojvodu a pomaly umiera.


Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

La donna è mobile

Enrico Caruso spieva La donna è mobile (1908)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]