Robert D. Ballard

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Robert Duane Ballard
americký oceánograf a podmorský archeológ
Robert D. Ballard
Narodenie30. jún 1942 (81 rokov)
Wichita, Kansas, Spojené štáty
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Robert D. Ballard

Robert Duane Ballard (* 30. jún 1942 Wichita, Kansas, Spojené štáty) je dôstojník amerického námorníctva a profesor oceánografie na Univerzite na Rhode Islande. Je známy svojou prácou v oblasti podmorskej archeológie a skúmania lodných vrakov. Preslávil sa hlavne objavom vraku lode Titanic v roku 1985, vojnovej lode Bismarck v 1989 a lietadlovej lode Yorktown v 1998. V roku 2002 objavil vrak torpédového člnu John F. Kennedyho, PT-109 a navštívil Biuku Gasa a Eroni Kumana, ktorí zachránili posádku tohto člna. Ballard viedol svoje expedície na lodi Nautilus, ktorá je vybavená 4 diaľkovo ovládanými plavidlami Hercules, Argus, Diana a Echo.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ballard je synom matky s nemeckými a otca s britskými koreňmi. Vyrastal v San Diegu, v časti Pacific Beach. Svoj skorý záujem o podmorský prieskum získal už z knihy Julesa Verna, Dvadsaťtisíc míľ pod morom a samozrejme aj tým, že žil v San Diegu, ktoré leží pri Pacifickom oceáne. Tiež sa veľmi zaujímal o expedície batyskafu Trieste, s ktorým sa Don Walsh a Jacques Piccard ponorili na dno Mariánskej priekopy.
V roku 1965 promoval na University of California v Santa Barbare, kde získal bakalársky titul z chémie a geológie. Toho istého roku narukoval do armády prostredníctvom tréningového programu armádnych rezerv, vďaka čomu získal hodnosť dôstojníka armádnej rozviedky. V roku 1966 získal titul Mgr. z geofyziky na ústave geofyziky University of Hawaii, kde cvičil sviňuchy a veľryby. Následne sa oženil a vrátil sa do skupiny Andreasa Rechnitzera do North American Aviation. Do roku 1967 pracoval na University of Southern California na doktoráte z morskej geológie. V tomto období však bol povolaný do armády. Titul PhD. nakoniec získal neskôr z morskej geológie a geofyziky na University of Rhode Island.

Po ukončení aktívnej služby v roku 1970, bol Ballard presunutý do Námorných rezerv mimo služby. Povolávaný bol iba na povinné cvičenia a špeciálne úlohy. Do výslužby odišiel ako námorný kapitán druhej triedy v roku 1995 po dovŕšení zákonného limitu pre výkon služby.

Námorná archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kým Ballard sa od malička zaujímal o more, jeho práca pre inštitút oceánografie Woods Hole a neskúsenosť s potápaním mu sťažila jeho záujem o lodné vraky a ich prieskum. Jeho práca v námorníctve vyústila v spoluprácu pri vývoji malého ponorného plavidla bez posádky, ktoré mohlo byť uviazané a ovládané z lode na hladine. Plavidlo bolo vybavené svetlami, kamerami a ovládacími rukami. Tento spôsob považoval Ballard za možnosť, ako objaviť vrak Titanicu. V 1977 viedol svoju prvú expedíciu, ktorá ale bola neúspešná.

RMS Titanic[upraviť | upraviť zdroj]

V lete 1985 bol Ballard na palube francúzskej lode Le Suroít, ktorá používala side-scan sonar na hľadanie vraku Titanicu. Keď bola francúzska loď odvolaná, presunul sa Ballard na loď inštitútu oceánografie Woods Hole, Knorr. Málokto ale vedel, že plavba bola financovaná Americkým námorníctvom, s cieľom tajne preskúmať dva vraky nukleárne poháňaných útočných ponoriek, USS Scorpion a USS Tresher, potopených v roku 1960, a nie s cieľom pátrať po Titanicu. Spätne v 1982, Ballard prišiel za námorníctvom so svojím novým podmorským plavidlom, Argo-m, a plánom hľadania Titanicu. Námorníctvo ale nemalo záujem o financovanie pátrania po zaoceánskom parníku. Ale mali záujem zistiť, čo sa stalo s ich stratenými ponorkami a hlavne predpokladali, že Argo, bola ich najlepšia šanca ako tak urobiť. Námorníctvo súhlasilo, že bude financovať Ballardove hľadanie Titanicu, iba ak bude najprv pátrať po dvoch potopených ponorkách. Mal zistiť stav ich nukleárnych reaktorov po tom, ako boli dlhú dobu zaplavené pod vodou a či má ich rádioaktivita vplyv na prostredie. Ballard bol v námorníctve dočasne postavený do aktívnej služby, poverený nájdením a preskúmaním vrakov. Hneď ako boli tieto dve misie úspešné, mohol Ballard využiť čas a finančné zdroje na pátranie po Titanicu.

Po svojich misiách pre námorníctvo, zastavila 22. augusta 1985 loď R/V Knorr na mieste určenia a vypustila Argo. Keď Ballard so svojím teamom pátral po dvoch ponorkách tak zistili, že v dôsledku obrovského tlaku v hĺbke implodovali. Implózia rozhádzala tisíce kúskov sute po morskom dne. Sledovanie veľkej stopy sutiny z ponorky, priviedlo Ballarda a jeho tím priamo k nim. Takto bolo pre nich oveľa ľahšie ponorky nájsť, ako keby pátrali priamo po ich trupoch. Ballard vedel, že Titanic implodoval v dôsledku tlaku, rovnako ako tie ponorky, a predpokladal, že taktiež za sebou nechal stopu z trosiek a sute. Využitím tohoto ponaučenia, Ballard a jeho tím nasmerovali Argo k morskému dnu, pátrajúc po stope z Titanicu. Celý team sa striedal pri sledovaní videozáznamu z Arga, ktorý prehľadával monotónne podmorské dno, dve míle pod hladinou.
1.septembra 1985, v skorých ranných hodinách si pozorovatelia všimli rôzne anomálie, na inak hladkom morskom dne. Najprv bolo dno posiate malými krátermi po impakte. Po chvíli zbadali prvé trosky, neskôr natrafili na kotol a chvíľu potom konečne na samotný trup lode.
Ballardov team urobil celkový prieskum exteriéru lode, zaznamenávajúc jeho stav. Najpodstatnejšie bolo potvrdenie, že Titanic sa rozlomil na dve časti, a že zadná časť bola v omnoho horšom stave ako zvyšok lode. Ballardov team nemal veľa času na prieskum, nakoľko už ďalší čakali na loď Knorr, aby s ňou mohli vyraziť na vedecké výpravy. Jeho sláva ale už týmto bola zaistená. Ballard pôvodne plánoval utajiť presnú polohu vraku, aby zabránil komukoľvek niečo odtiaľ odniesť. Toto miesto považoval za pohrebisko a odmietol jeho znesvätenie odnášaním artefaktov z vraku.
12. júla 1986 sa Ballard a jeho team vrátili na palube lode Atlantis II aby urobili svoj prvý detailný prieskum vraku. Tentoraz mali so sebou Alvina, malé podmorské plavidlo, ktoré mohlo mať aj malú posádku. Alvin bol sprevádzaný Jasonom Juniorom, malým, diaľkovo ovládaným plavidlom, ktoré mohlo preniknúť cez malé otvory a preskúmať interiér. Hoci prvý ponor (trvalo asi dve hodiny ponoriť sa až dole) sprevádzali technické problémy, nasledujúce ponory už boli omnoho úspešnejšie a priniesli detailné fotografické spracovanie vraku a jeho stavu.

Bismarck[upraviť | upraviť zdroj]

Bismarck bola jedna z dvoch bojových lodí triedy Bismarck nemeckého vojenského námorníctva Kriegsmarine.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]