Robert Kaliňák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Robert Kaliňák
slovenský podnikateľ, advokát a politik
Kaliňák v roku 2023
Kaliňák v roku 2023
19. minister obrany SR
Momentálne v úrade
od 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérRobert Fico
Predchodca Martin Sklenár
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. apríla 2012 – 22. marca 2018
PremiérRobert Fico
15. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
4. apríla 2012 – 22. marca 2018
PremiérRobert Fico
Predchodca Daniel Lipšic Tomáš Drucker Nástupca
13. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
4. júl 2006 – 8. júl 2010
Predchodca Martin Pado Daniel Lipšic Nástupca
Biografické údaje
Narodenie11. máj 1971 (52 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaSMER-SD
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik, politik
NárodnosťSlovák
Rodina
PríbuzníErik Kaliňák (synovec)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRobert Kaliňák
(multimediálne súbory)

JUDr. Robert Kaliňák (* 11. máj 1971, Bratislava) je slovenský podnikateľ, advokát a politik. Od 25. októbra 2023 je ministrom obrany SR v štvrtej vláde Roberta Fica.

V predchádzajúcich obdobiach bol poslancom NR SR, podpredsedom strany SMER – sociálna demokracia, podpredsedom vlády a ministrom vnútra. 20. apríla 2022 bol obvinený a zadržaný Národnou Kriminálnou Agentúrou (NAKA) zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej organizácie spolu s Robertom Ficom.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bratislave v rodine námorníka a učiteľky bulharskej národnosti.[2] Po skončení strojníckej priemyslovky v rokoch 1989 až 1995 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Počas nežnej revolúcie bol členom koordinačného výboru študentského hnutia.[chýba zdroj] V roku 1990 začal popri štúdiu podnikať a otvoril študentskú reštauráciu, vydavateľstvo a tlačiareň vysokoškolskej literatúry. Po roku 1992 začal popri štúdiu pracovať aj v advokátskej kancelárii. V roku 1999 otvoril spolu so spoločníkom Ing. Jánom Počiatkom sieť reštaurácií „Steam & coffee“ – firma FoRest – a bol aktívny v ďalších odvetviach podnikania.

Po vstupe do politiky sa vzdal výkonu exekutívnych činností. Po odchode z politiky sa vrátil do podnikania. Napríklad v roku 2019 bol spoločníkom v zbrojárskej firme Liwa Arms Slovakia s.r.o.[3][4]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Kaliňák je jedným zo zakladajúcich členov strany SMER – sociálna demokracia. Od jej vzniku prešiel rôznymi straníckymi funkciami. Od roku 2001 je členom jej predstavenstva a od roku 2004 jej podpredsedom.

2002 – 2006[upraviť | upraviť zdroj]

Bol zvolený za poslanca NR SR a predsedu výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Počas tejto funkcie výbor riešil niekoľko politických škandálov ako „Skupinka“ alebo odpočúvanie novinárov. Aj preto výbor predložil v roku 2004 zákon o ochrane pred odpočúvaním, ktorý platí dodnes.

Ako predseda výboru predložil aj zákon o odškodnení obetí invázie spojeneckých vojsk v roku 1968 alebo zákon o zbraňovej amnestii, v ktorej bolo v dvoch kolách odovzdaných osem tisíc dovtedy nelegálnych zbraní.

2006 – 2010[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách bol vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra SR.

Počas tejto funkcie Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru a do bezvízového programu USA. V bezpečnostnej oblasti došlo k zásadnému zníženiu kriminality, najmä násilnej. Najväčší posun bol zaznamenaný v oblasti dopravnej nehodovosti, kde došlo k zníženiu úmrtí na cestách zo 627 (2007) na 355 (2009).

Jeho funkcia bola sprevádzaná aj viacerými škandálmi ako kauza „Hedviga Malinová“ alebo „vývoz tréningovej výbušniny do Írska“.

2010 – 2012[upraviť | upraviť zdroj]

Bol zvolený za poslanca NR SR a predsedu výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

Počas tejto funkcie došlo k odhaleniu kauzy odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom.

2012 – 2016[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách bol opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra.

Počas tejto funkcie začal s niekoľkými zásadnými reformami ako „ESO“ – reforma verejnej správy s úsporou 1 % HDP (700 mil. eur), reforma záchranného systému, managementu katastrof a integrácie dobrovoľných hasičských zborov do IZS, reforma verejného obstarávania aj so zavedením „štátneho e-bay“, reforma dôchodkového systému ozbrojených zložiek s úsporou 200 mil. eur, reforma štátnej politiky marginalizovaných rómskych komunít.

V oblasti bezpečnosti sa dosiahol napr. najnižší počet vrážd od vzniku samostatného Slovenska alebo Slovensko prvýkrát splnilo záväzok EÚ znížiť počet úmrtí na cestách o 50 % (295).

2016[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách 2016 bol opäť vymenovaný za ministra vnútra SR. V tomto období čelil podozreniam o obchodovaní s človekom obžalovaným z podvodu na vratkách DPH (Ladislav Bašternák), ktorý je zároveň majiteľom rezidenčného komplexu Bonaparte, v ktorom býval predseda vlády Róbert Fico.[5][6] Počas tohto obdobia bol taktiež dvakrát podaný návrh na vyslovenie nedôvery voči jeho osobe, nakoľko bol v konflikte záujmov v tomto vyšetrovaní.

2017[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Filip Rybanič#Kauza

Poslanecký asistent Filip Rybanič, ako pracovník Tatra banky, pozrel transakcie na Kaliňákovych účtoch a odhalil tak, že minister obchodoval s L. Bašternákom.[7] Rybanič bol obvinený a stíhaný, že údaje, ktoré získal nezákonne, poskytol novinárom. Sudkyňa v októbri 2017 pojednávanie odročila[7] aj preto, že Rybanič žiadal, aby najprv Súdny dvor v Luxemburgu preskúmal, či neodhalil vážne podozrenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.[8]

Počas roku 2017 (od jari do júla) organizovali (najmä OĽaNO a Igor Matovič) pred komplexom Bonaparte protestné stretnutia, smerujúce aj proti Kaliňákovi.[9]

Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa v Bratislave roku 2017 uskutočnil 3 krát mal jednu z hlavných požiadaviek odstúpenie Kaliňáka.[10]

2018[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 12. marca 2018 oficiálne oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra, dva týždne po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, počas neustále sa prehlbujúcej politickej krízy.[11] Po návrate do Parlamentu bol zvolený za člena Ústavnoprávneho výboru.[12]

Dňa 31. decembra 2018 zanikol mandát poslanca vzdaním sa.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 si zobral Zuzanu Konečnú, ktorá pracovala v Slovenskej informačnej službe. Majú spolu dvoch synov (2011, 2016).

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

S menom Roberta Kaliňáka sa spája viacero káuz, pochybení a nedoriešených prípadov.[13]

Kovošrot[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto bývalom zadlženom štátnom podniku, ktorý sám na seba vyhlásil konkurz, bola väčšinovým vlastníkom spoločnosť TRIANGEL CAPITAL, s.r.o.,[14] ktorej konateľom bol Elemír Tichý. Investičný majetok Kovošrotu bol konkurzným správcom vyčíslený na 158 miliónov korún a hodnota spoločnosti na 51 miliónov. Konkurzný správca síce vyhlásil verejnú súťaž, ale prvé kolo zrušil a to aj napriek tomu, že jeden záujemca ponúkol 51 miliónov korún. V ďalšom kole predal Kovošrot za 25 miliónov korún (829-tisíc €) firme Krupp, ktorej vlastníkom a konateľom (od 03.08.2001 do 19.12.2002) bol Kaliňák.[15] Firma Krupp krátko potom previedla pozemky na ďalšie firmy: Bussines Park Bratislava a.s. (dnes Jarabiny a.s.) a firma Bratislava trade center a.s. V oboch firmách bol aj Ján Počiatek. V druhej polovici roku 2004 do nových firiem vstúpil pôvodný majiteľ Elemír Tichý.[13]

Hedviga Malinová[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prípad Hedvigy Malinovej

Študentka Hedviga Malinová nahlásila 25. augusta 2006, že ju po ceste na skúšku v nitrianskom parku napadli dvaja muži. Policajti už 11. septembra zastavili vyšetrovanie prípadu. Robert Kaliňák a Robert Fico k nemu zvolali tlačovú besedu, na ktorej informovali, že Hedviga si celý prípad vymyslela. Prípad doteraz nie je úplne súdne doriešený.

Výbušnina v Írsku[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2010 pri cvičení psov policajných pyrotechnikov na popradskom letisku umiestnili do batožiny Štefana Gondu vzorky trhaviny RDX, ktorú psi nenašli a tak odletela aj s našim občanom do Írska, kde on skončil na pol dňa v rukách miestnej polície s podozrením na terorizmus.[16]

Bejby[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pravda (slovenský denník)#Odpočúvanie novinárov a kauza Bejby

V roku 2011 sa Kaliňákovo meno objavilo aj v prepisoch odposluchov telefonátov, ktoré unikli z bývalého Vojenského obranného spravodajstva za éry ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS). Medzi telefonátmi mal byť aj rozhovor redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej s Kaliňákom, ktorý ju oslovoval Bejby a žiadal, aby robila článok o rýchlej jazde služobného auta s Galkom.

Streľba na študentov[upraviť | upraviť zdroj]

24. júna 2013 zastavili na diaľnici D2 policajti auto výstrelmi. Hliadka chcela skontrolovať posádku auta, o ktorom sa domnievala, že patrí dvojnásobnom vrahovi Milanovi Ďurišovi (patrilo mu totiž v minulosti). Ministerstvo po priznaní viacerých chýb zaplatilo škodu na aute vo výške 1 800 € a Kaliňák z vlastných peňazí odškodnil troch členov posádky, každého sumou 3 000 €.[13]

Tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 zverejnil denník SME informácie bývalého funkcionára Vojenskej spravodajskej služby Vladimíra Suchodolinského, že bol spreneverený majetok za niekoľko miliónov eur. Do kauzy bol zapletený Ľubomír Skuhra, ktorého partnerka Dušana Višňovská bola riaditeľkou kancelárie na ministerstve vnútra. Polícia začala, no neskôr zastavila, trestné stíhanie pre porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.[13]

Kauza Plachtince[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2012 vznikla Regionálna obstarávacia agentúra (ROA), ktorá tendrovala pre štát reklamné služby za 130 miliónov €. Agentúra, v ktorej mala podiel obec Horné Plachtince, podpísala v mene 25 štátnych a verejných inštitúcií štyri rámcové zmluvy so štyrmi reklamnými agentúrami. Ministerstvo vnútra využilo obstarávanie pre nákup právnikov a audítorov, pretože vraj na obstarávanie všetkých služieb a tovarov nemajú v rezorte dostatočné kapacity.[13] Kaliňák v apríli 2013 zrušil dohody o spolupráci s ROA avšak zmluvy o poskytnutí právnych služieb zostali v platnosti.[17]

Kauza DPH, Chovanec a spol.[upraviť | upraviť zdroj]

Organizovaná skupina z východného Slovenska pripravila štát na nadmerných odpočtoch DPH o približne 75 miliónov eur. Hlavný aktér daňových podvodov Milan Chovanec vypovedal, že podozrivé obchody s investičným zlatom, či parketami kryli aj pracovníci daňových úradov, policajti a sudcovia. Pred vyšetrovateľmi menoval aj Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Polícia prípad vyšetruje už vyše desať rokov a obvinila viac ako 60 ľudí.[13]

Kauza Bašternák[upraviť | upraviť zdroj]

15. marca 2016 médiá informovali o podozrivých vratkách DPH, ktoré štát vyplatil firme BL – 202 podnikateľa Ladislava Bašternáka. Firma vznikla vo februári 2012 a už o mesiac žiadala od štátu vratku DPH vo výške 2 milióny eur. Dôvodom mala byť kúpa sedem bytov za necelých 12 miliónov eur od firmy Rent and Wash. Išlo o byty v novostavbe Five stars residence, ktorú stavala firma spojená s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Polícia odmietla stíhať Bašternáka, pretože podľa vyšetrovateľky štátu nevznikla škoda. Trhová hodnota spomínaných bytov nebola 12 ale len 1,5 milióna eur. Celkove vyplatil štát Bašternákovým firmám na vratkách DPH asi 16 miliónov eur.[18]

Bašternáka v kauze neodvedenia dane a poistného v marci 2019 odsúdil Krajský súd v Bratislave na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody, ktorý si odpykáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu majetok, ktorý nestihol prepísať, prepadol v prospech štátu. Polícia ho nanovo obvinila z podvodov pri Five Star Residence, krátko po jeho prvom právoplatnom odsúdení v apríli 2019. V septembri 2021 sa Bašternák priznal, že byty kúpil (od Kočnera) lacnejšie ako za 12 miliónov eur, a neoprávnene si v roku 2012 uplatnil nárok na DPH v sume približne dva milióny eur.[19]

Státisíce na Kaliňákov súkromný účet[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Filip Rybanič#Kauza státisíce na Kaliňákov súkromný účet v Tatrabanke

Týždenník Trend 11. júna 2016 odhalil, že na súkromné účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka prišli od firiem blízkych Bašternákovi státisíce eur.[20] Kaliňákovi mali na účet v Tatra banke prísť peniaze v roku 2014 aj 2016, všetko ako splátky pôžičky od firmy B.A. Haus. Kaliňák v reakcii poprel, že by od Bašternáka alebo jeho firiem prijal niekedy peniaze. Poukázal na porušenie bankového tajomstva, na základe ktorého sa k informáciám z jeho účtu dostal asistent poslanca Filip Rybanič. Toho polícia obvinila a vyšetruje.[18]

Detektor lži a únos Vietnamca[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung priniesol 28. apríla 2018 správu o únose vietnamského občana Trinh Xuan Thanha, ktorý bol vo Vietname zároveň úspešný podnikateľ a funkcionár tamojšej komunistickej strany. V roku 2017, po sérii káuz, za ktoré sa ho Vietnam chystal súdiť sa Thanh spolu s rodinou rozhodol utiecť do Nemecka a získať politický azyl. Následne sa vietnamská tajná služba pokúsila o únos, ktorý sa odohral 23. júla 2017 a bol úspešný. Auto s českými poznávacími značkami, ktoré zabezpečil Long. N. H. (neskôr bol nemeckými súdmi odsúdený na tri roky aj deväť mesiacov väzenia) sa s uneseným Vietnamcom dostalo z Nemecka cez Brno až do Bratislavy. 26. júla 2017 sa v Bratislave odohralo stretnutie v hoteli Bôrik, kde rokovali vtedajší minister vnútra R. Kaliňák a minister vnútornej bezpečnosti Vietnamu To Lam o spoločnej spolupráci. Ministerstvo vnútra malo podľa zverejnených informácií poskytnúť vládny špeciál, ktorý bol vedome zneužitý vietnamskou delegáciou na prepravu uneseného Thanha z Bratislavy do Moskvy. Po uverejnení týchto informácií nemeckým denníkom v roku 2018 sa Kaliňák vyjadril, že si nevie predstaviť, že návšteva To Lama mala iné ako priateľské ciele. Slovenská vláda na čele s Petrom Pellegrinim striktne vylúčila spojitosť Slovenska s únosom. Vtedy už na nemeckej strane prebiehalo intenzívne vyšetrovanie (a to aj na území Slovenska). Kauza znova ožila po zverejnení článku v Denníku N. Vyskytli sa podozrenia, že Kaliňák mohol o celom únose vedieť či dokonca mu napomáhať. Podľa slov ochrankárov im mal Radovan Čulák, šéf protokolu ministerstva vnútra, povedať, aby uneseného Vietnamca preniesli z českej dodávky do policajnej. Mal to taktiež potvrdiť vetou: „Kali o tom vie, je to štátny záujem.“ (Kali – prezývka Roberta Kaliňáka, pozn.). Následne malo prísť k únosu pomocou vládneho lietadla cez územie Poľska až do Moskvy. V súčasnosti prebieha vyšetrovanie aj za pomoci generálnej prokuratúry SR a Nemecka. Vedenie vládnej strany SMER-SD sa ohradilo voči všetkým obvineniam a medzičasom pristúpil R. Kaliňák dokonca aj k detektoru lži. Podľa výsledkov, ktoré zverejnil vraj nemal mať informácie o únose a detektor potvrdil jeho tvrdenia. Kaliňák toto rozhodnutie (ísť na detektor, pozn.) prijal však po tom, ako sám pred niekoľkými rokmi spochybnil výsledky detektorov napr. v prípadoch Ľudmila Cervanová či Hedviga Malinová. Výsledkom detektora na ktorom bol Kaliňák neverí napr. poslankyňa Jana Cigániková, ktorá na Facebooku zverejnila fotky spred straníckej centrály SMERu-SD. Na fotkách je auto, ktoré má na sebe adresu detektor-lzi.sk a patrí spoločnosti, ktorá test s Kaliňákom vykonávala. Podľa Cigánikovej malo byť toto auto pred centrálou 2 dni, teda od chvíle, kedy boli medializované informácie, že sa Kaliňák chystá urobiť test. Pred rokmi robila tá istá spoločnosť test aj Igorovi Matovičovi, ktorý v súčasnosti tvrdí, že „Nihad Malkic (vlastník spoločnosti, pozn.) urobí každému vyšetrenie na prístroji s výsledkom, aký si praje.“ Sú taktiež podozrenia, že si Kaliňák otázky pripravoval sám. Opozícia vyzvala vládne spektrum, aby čelilo následkom. Až niekoľko mesiacov po odídení Roberta Kaliňáka z postu ministra vnútra a poslanca NR SR nemecké súdy potvrdili teóriu o únose Vietnamca slovenským vládnym špeciálom.[21] Vládne strany sa k rozsudku nevyjadrili a ani nespomenuli kauzu ako takú.

17. marca 2021 generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že vyšetrovaním sa vôbec nepreukázalo, že unesený Vietnamec sa nachádzal na palube slovenského vládneho lietadla. Všetci sa podľa neho zhodli na tom, že nebola zistená cesta, ktorou bol unesený prepravený do Vietnamu. Generálny prokurátor tiež uviedol, že na palube vládneho špeciálu sa nenachádzal ani Kaliňák, ktorý bol v deň štátnej návštevy ministra vnútra Vietnamu na dovolenke v Rakúsku. „V ten deň prišiel z dovolenky z Rakúska na rokovanie a hneď ako sa rozlúčil po rokovaní s ministrom vnútra Vietnamu sa vrátil späť do Rakúska,” popísal Žilinka s tým, že na palube špeciálu nebol ani ochrankár.[22]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Kaliňáka zadržala NAKA, spolu s Ficom je obvinený zo založenia zločineckej skupiny [online]. Denník N, 2022-04-20, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
  2. ↑ SITA. Kaliňák: Boh dáva fakty, diabol nie. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-03-23. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ KNAPKO, Pavel. EXKLUZÍVNE FOTO Kaliňák rozbehol biznis so zbraňami. Koľko zacvakáte za jeho pušku? [online]. eReport.sk, 2020-10-27, [cit. 2021-09-07]. Dostupné online.
  4. ↑ Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2021-09-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Kaliňákove kauzy. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-22. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1339-844X. Archivované 2016-08-28 z originálu.
  6. ↑ Všetko o kauze Bašternák, ktorá vyvolala vlnu demonštrácií.. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  7. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Na súde s Rybaničom vypovedal Kaliňák, obchod s Bašternákom stále považuje za normálny. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-10-19. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Rybanič chce, aby Súdny dvor EÚ preskúmal, či je whistleblower. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-19. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Matovič musel ísť ďalej od Bonaparte, Staré Mesto mu hrozilo pokutou. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-07-18. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ Veľký protikorupčný pochod v Bratislave. Tisíce ľudí žiadali odchod Kaliňáka. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-09-25. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  11. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kaliňák odstúpi z funkcie: Vidím, počujem a cítim, vysvetľoval to. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-12. Dostupné online [cit. 2018-03-12]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, [cit. 2018-04-15]. Dostupné online. Dňa 31. decembra 2018 zanikol mandát poslanca vzdaním sa.
  13. ↑ a b c d e f 9 najznámejších káuz Roberta Kaliňáka: nepoložila ho Hedviga ani výbušnina v ruksaku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-06-14. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  14. ↑ TRIANGEL CAPITAL, s.r.o. – v likvidácii. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  15. ↑ KRUPP, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  16. ↑ TASR. České médiá sa "obuli" do slovenskej polície. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-01-07. Dostupné online [cit. 2018-03-28]. ISSN 1336-1996.
  17. ↑ PETKOVÁ, Zuzana. Majitelia firmy z kauzy Plachtince sú známi. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2013-04-23. Dostupné online [cit. 2018-03-29]. ISSN 1336-2674.
  18. ↑ a b KUCIAK, Ján. Najdôležitejšie fakty o kauze Bašternák – Kaliňák – Počiatek. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-06-13. Dostupné online [cit. 2018-03-28].
  19. ↑ TASR; POSTOJ. Daňové podvody / Ladislav Bašternák sa priznal k podvodu pri kúpe bytov vo Five Star Residence [online]. www.postoj.sk, [cit. 2021-09-07]. Dostupné online.
  20. ↑ MAKAROVÁ, Xénia; PETKOVÁ, Zuzana. Kauza Bašternák: Kaliňák a Počiatek mali dostať peniaze od firiem blízkych podnikateľovi. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2016-06-11. Dostupné online [cit. 2018-03-29]. ISSN 1336-2674.
  21. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Rozsudok nemeckého súdu: Vietnamca uniesli slovenským vládnym špeciálom [online]. Denník N, 2019-02-28, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
  22. ↑ SITA (2021), „Žilinka: Prítomnosť Vietnamca na palube špeciálu sa nepreukázala“, SME ([Bratislava]: Petit Press), 2021-03-17, https://domov.sme.sk/c/22619644/pritomnost-uneseneho-vietnamca-na-palube-vladneho-specialu-sa-nepreukazala.html, dost. 2021-03-17 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert_Kaliňák&oldid=7830490“